obyvateľ -a mn. -ia m. človek vo vzťahu k bydlisku, k obydliu: o-ia miest, sídlisk;
počet o-ov sa zvýšil;
obyvateľka -y -liek ž.;
obývateľný príd. súci na obývanie: o. dom;
neo-é územie
obyvateľský príd.: lingv. o-é mená utvorené od geogr. názvov;
obyvateľstvo -a s. hromad. obyvatelia
obývať ‑a ‑ajú dok.nedok.
obyvateľ ‑a mn. ‑ia m.; obyvateľka ‑y ‑liek ž.; obyvateľský; obyvateľstvo ‑a s.
obývateľný; obývateľnosť ‑i ž.