cielene prísl.;
cielenosť -i ž.
cielik -a m. zdrob. expr.
cieľ -a m.
1. miesto, kt. sa niekto usiluje dosiahnuť: c. cesty;
dobehnúť, doraziť do c-a, prejsť c-om
2. predmet, kt. sa má zasiahnuť, terč: strieľať do c-a, streľba na pohyblivé c-e;
bomby zasiahli vojenské c-e
3. účel; zámer, úmysel: humánne, vedecké, politické, umelecké c-e;
c. práce, výroby, hnutia, života;
sledovať osobné c-e;
dosiahnuť vytýčený c.;
postaviť, klásť (si) (za) c.;
mať za c. preskúmať niečo;
chodiť bez c-a
● → minúť sa c-a;
na ten(to) c. nato;
c. svätí, posväcuje → prostriedky;
cieľavedome prísl.: c. postupovať;
cieľavedomosť -i ž.
cieľavedomý príd.
1. kt. má pred sebou jasný cieľ: c. človek
2. premyslený podľa určeného cieľa, účelný, plánovaný: c-á práca, c. postup, c-é úsilie;
cieľuprimerane prísl.;
cieľuprimeranosť -i ž.
cieľuprimeraný príd. kniž. zodpovedajúci cieľu, účelný, vhodný: c-é prostriedky;
cieľnik ‑a m.