blahosklonne prísl.;
blahosklonnosť -i ž.
blahosklonný príd. priaznivo naklonený, blahovoľný, zhovievavý, láskavý: b-é ocenenie, b-é gesto;
II. blahoslavený m. kto sa stal blahoslaveným (význ. 2)
blahosklonný; blahosklonne prísl.; blahosklonnosť ‑i ž.
blahoslaviť ‑í ‑ia dok.nedok.