svedecký príd.: s-á výpoveď;
svedectvo -a -tiev s.
1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.;
podľa s-a účastníkov
2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia;
s. úpadku
□ (vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať
Svederník ‑a L ‑u m.; Svederníčan ‑a mn. ‑ia m.; Svederníčanka ‑y ‑niek ž.; svedernícky