žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;
pren. ž. lásky
žiarenie -ia s. odb. šírenie, vyžarovanie energie zo zdroja; radiácia: slnečné, kozmické, rádioaktívne, röntgenové, ultrafialové ž.
žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie
žiarivo prísl.;
žiarivosť -i ž.
žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.
žiarlivo prísl.;
žiarlivosť -i ž.
žiarliť -i nedok.
1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny;
ž. na manželovu kolegyňu
2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov;
ž. na jeho záľuby
žiarovisko -a -vísk s.
žiarovkový príd.
žiarový príd.: ž-á pec;
archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych
žiarupevný príd. odb. zachovávajúci pevnosť pri vys. teplote: ž. materiál
žiaruvzdorne prísl.: pôsobiť ž.;
žiaruvzdornosť -i ž.
žiaruvzdorný príd. odolný proti žiaru: ž. materiál, ž-á oceľ, ž-é tehly;
žiar nad Hronom ‑u L ‑i m.; Žiarčan Hronskožiarčan ‑a mn. ‑ia m.; Žiarčanka Hronskožiarčanka ‑y ‑niek ž.; žiarsky hronskožiarsky