žrať žerie žerú nedok.
1. (o zvieratách) prijímať potravu;
hrub. (o ľuďoch) jesť: ž. trávu, pomyje;
prasce, kone ž-ú;
dať hydine ž.;
celý večer ž-l solené mandle;
pren. ž. dievča očami, pohľadom (žiadostivo) pozorovať
2. (o drobných živočíchoch) prijímaním potravy ničiť, požierať: húsenice ž-ú listy
3. hovor. (o hmyze ap.) štípať (význ. 2), hrýzť, pichať: muchy, vši ho ž-ú;
prach ho ž-ie
4. hovor. rozkladať (význ. 4), rozožierať: hrdza ž-ie plech, kyseliny ž-ú pokožku
5. hovor. expr. mať spotrebu (pohonných látok, energie ap.): auto mu ž-ie 6 l na 100 km, ohrievač veľa žerie;
pren. záľuba mu ž-ie veľa času vyžaduje
6. znepokojovať, trápiť, sužovať, zožierať; zlostiť: ž-ie ho svedomie, krivda;
expr. ten človek mu ž-ie nervy rozčuľuje ho
7. subšt. veľmi horlivo vykonávať: ž-ie vojenčinu, učenie
● → mrle ho ž-ú;
hrub. žrať niekomu z ruky celkom sa podrobovať niekomu;
// žrať sa hovor. expr. vadiť sa, hádať sa, prieť sa: ž-ie sa so ženou o každú korunu, ž-ú sa medzi sebou (ako psy)
nedok. zratúvať -a