I. spoj.
A. podraď. uvádza vetu
1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel;
ukazuje sa, že bude pekné počasie;
hnevá ho, že nevyhral;
je pravda, že prišiel neskoro
2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil;
tváril sa, že spí
3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska
4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi
5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku;
boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť
6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere;
tušil, že potom bude na to čas
7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč;
tak ju vykrútil, že potratila topánky;
vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia;
uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia
8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje
9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám;
rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť
10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná
11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody
12. vo výrazoch napriek tomu, že;
vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahu
B. priraď.
1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť
2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou
II. čast.
1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!
2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!
3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?
4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?
5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?
6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol
7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!
zebra -y -bier ž.
1. afr. nepárnokopytník s čierno-bielymi pruhmi, zool. Equus zebra
2. hovor. priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke: prechádzať cez z-u;
zebrí príd.
zebu neskl. m. ázij. zdomácnený tur s hrbom, zool. Bos indicus
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. účelovú, aby: žumpu prikryli, ž. do nej nespadli deti
2. spôsobovú, aby: nie je im tak dobre, ž. mohli rozhadzovať
3. predmetovú, aby: nedopustí, ž. mu žena robila
4. podmetovú, aby: hlavné je to, ž. ťa on chcel
II. čast. uvádza vetu, v kt. sa vyj. výstraha, žiadosť ap., aby: ž. si nespadol!
zefektívniť -i dok. urobiť efektívnejším, efektívnym: z. výrobu;
nedok. zefektívňovať
žehliarka -y -rok ž.;
žehliarsky príd.
žehliť nedok. vyrovnávať (text. výrobky) teplou žehličkou, hladiť: ž. košeľu, šaty;
nakropiť bielizeň pred ž-ením
● expr. ž. si niečo (u niekoho) a) urovnávať si nedorozumenie b) pripravovať si pôdu u niekoho
žehnať nedok.
1. náb. udeľovať priazeň, požehnávať; dávať požehnanie viditeľným úkonom (obyč. znakom kríža): nech vás ž-á všemohúci Boh;
kňaz ž-á veriacich
2. kniž. blahorečiť, velebiť: ž. náhode;
// žehnať sa prežehnávať sa: ž. sa pred oltárom, pred jedlom
opak. žehnávať -a
zekonomizovať dok. urobiť ekonomickejším, ekonomickým, zhospodárniť: z. pracovné úkony
želací príd. gram.: ž-ia veta kt. vyj. želanie
želať nedok.
1. chcieť, aby sa niekomu niečo (dobré) (do)stalo; konvenčnou formou vyjadrovať takéto chcenie: ž. dobrý deň, šťastný návrat, veľa úspechov;
ž-á mu, aby sa skoro uzdravil;
ž. všetko najlepšie žičiť;
ž-ný výsledok, tajné ž-nie, vyhovieť ž-niu
2. cítiť uspokojenie, že sa niekomu niečo (do)stalo, dostáva: ž-l mu udelené ocenenie
želateľne prísl.;
želateľnosť -i ž.
želatínový príd.
želé neskl. s.
1. (ovoc.) rôsol: ríbezľové, ovocné ž.
2. cukrovinky pripravené z ovoc. rôsolu: pomarančové, citrónové ž.
3. rôsolovitý kozmet. prípravok: ž. na ruky, ž. po holení;
zelektrifikovať dok. k elektrifikovať: z. oblasť, z-ná doprava
zelektrizovať dok. k elektrizovať: z. sklenú žrď;
z-né vlasy;
pren. expr.: správa ho z-la vzrušila;
vyskočil ako z-ný prudko
// zelenieť sa javiť sa zeleným, zelenať sa: mach sa z-ie
zeleninár -a m. pestovateľ zeleniny, pracovník v zeleninárstve;
zeleninárka -y -rok ž.;
zeleninársky príd.: z-a oblasť
zeleninárstvo -a s. pestovanie zeleniny (vo veľkom);
zeleninový príd.: z-á záhrada;
z-á polievka zo zeleniny
zeleno prísl.
zelenomodrý príd. modrý dozelena: z-á voda
zeleňový príd.: z-é eso
II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých;
Strana z-ých na Slovensku;
I. príd.
1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči;
z-é ovocie nezrelé
2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá;
z-é krmivo svieže;
z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín;
z-á skalica chem. síran železnatý;
Zelený š. vo Veľkom týždni;
kart. z-á sedma, z-é eso
3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.;
publ. z-á správa o poľnohospodárstve
4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva
● expr. z. ako túz;
publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti;
postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu;
želéovitosť -i ž.
želéový príd.: ž-é salónky
zelerový príd.: z-á vňať;
z. šalát
železiareň -rne ž. továreň na výr. surového železa
železiarsky príd.: ž. priemysel, obchod
železito prísl.;
železitosť -i ž.
železničiar -a m. pracovník železníc;
železničiarka -y -rok ž.;
železničiarsky príd.: ž-a uniforma
železnička -y -čiek ž. zdrob.
železničný príd.: ž. zamestnanec, ž. násyp, vozeň, most, ž-á doprava, sieť, stanica, trať;
ž-á polícia, ž-é vojsko;
železný príd.
1. obsahujúci železo; majúci istý vzťah k železu: ž-á ruda;
archeol. ž-á doba predhistorické obdobie, v kt. na výr. nástrojov slúžilo najmä železo
2. zhotovený, vyrobený zo železa: ž-á brána, obruč, pec;
ž. šrot
3. pevný (význ. 2), tvrdý, nezlomný, odolný: ž-á disciplína, vôľa, ž-é zdravie, nervy, svaly;
publ. ž. muž pretekár v niekoľkých vytrvalostných disciplínach absolvovaných v jednom dni
● ž-á zásoba na využitie v krajnej núdzi;
→ zvyk je ž-á košeľa
železo -a s.
1. najbežnejší a najpoužívanejší kov, chem. prvok, zn. Fe: čisté, kujné, surové ž., zliatiny ž-a;
taviť, kuť, spracúvať ž.
2. výrobky zo železa, železné nástroje ap.: profilové, tyčové ž.;
zber (starého) ž-a opotrebovaných železných výrobkov
3. obyč. pomn. železá -liez (železné) putá (význ. 1)
4. obyč. pomn. železná pasca: líška sa chytila do ž-z
● mať nervy, zdravie (ako) zo ž-a pevné;
tvrdý, pevný ako ž. veľmi;
→ kuť ž., kým je horúce;
patriť do starého ž-a byť nepotrebný;
železobetón -u m. betón vystužený oceľovými vložkami, železový betón;
železobetónový príd.: ž. most, ž-á konštrukcia, stavba
železový príd.: ž. betón železobetón;
želiar -a m. v min. príslušník dedinskej chudoby, bíreš;
želiarka -y -rok ž.;
želiarsky príd.
zelinkárka -y -rok ž.;
zelinkársky príd.: z-a predajňa;
zelinkárstvo -a s. zbieranie zeliniek a liečenie nimi
zelinkový príd.: z. čaj
zelinový príd.;
zem -e ž.
1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.;
byť na z-i i pren. byť reálny;
kniž. matka z.
2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i
3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou;
hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa;
k z-i! povel
4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.;
zorať z.;
zasypať jamu z-ou;
jačmeň je už v z-i zasiaty
5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku;
náb. Svätá z. Palestína
● expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne;
akoby bol zo z-e → vyrástol;
rodná z. vlasť;
raj na z-i blahobyt;
medzi → nebom a z-ou;
kniž. z. nikoho nikým neovládané územie;
byť pod z-ou, v z-i pochovaný;
je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý;
→ zrovnať mesto so z-ou;
→ vyhrabať niečo aj spod z-e;
expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;
zeman -a mn. -ia m. hist. príslušník nižšej šľachty;
zememerač -a m. geodet;
zememeračka -y -čiek ž.;
zememeračský príd.: z-é práce
zememeračstvo -a s. geodézia;
zemepisne prísl.
zemetrasenie -ia s. otrasy zemského povrchu spôsobené pohybmi v zemskej kôre: tektonické, sopečné z.;
zemetrasný príd.: z-é vlny