čistiť -sť/-i! nedok.
1. zbavovať nečistoty, špiny: č. (si) obuv, zuby, č. ulice, č. si ranu
2. zbavovať neželateľných prímesí, cudzích prvkov ap.: č. olej, benzín, víno;
biologické č-enie vody, č. pôdu od buriny;
voj. č. terén od nepriateľov
3. odstraňovať z povrchu (šupu, nečistotu): č. kožku, č. škvrny
4. bieliť, lúpať: č. zemiaky, jablko
● expr. č. niekomu žalúdok vyčítať mu
// čistiť sa stávať sa čistým, čistejším: voda sa č-í;
obloha sa č-í;
rana sa č-í prestáva hnisať
● expr. čo sa mu → rozum č-í?