Význam slova „ ó ” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

Krátky slovník slovenského jazyka

• ô neskl. s. dvojhláska a písmeno

• o. i. skr. okrem iného

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• o¹, ó¹ neskl. s.

  1. samohláska a písmeno

  2. v skr. a zn.: o. i. okrem iného;
  chem. O kyslík

  ● mať → nohy do o

• o² predl.

  A. s A vyj.

  1. miesto styku, dotyku: oprieť sa o dvere, o lakte, priviazať o strom, hodiť o zem

  2. hovor. (v spoj. so slovesami typu ísť) účel, cieľ: ísť, prísť k niekomu o radu

  3. mieru: byť o rok starší;
  zväčšiť počet o sto;
  postúpiť o pár krokov, pokles o päť stupňov

  4. zreteľ: je ťažko o stravu;
  je núdza o byty, o prácu;
  o to (je) najmenej (v odpovedi)

  5. časový úsek, po kt. nastáva dej: prísť o chvíľu;
  výsledok sa prejaví o deň

  6. príčinu: trápiť sa, tŕpnuť o rodičov;
  mať obavy o budúcnosť

  7. väzbu pri slovesách a menách: dohadovať sa o pár korún, usilovať sa o dohodu, o mier, prosiť o pomoc, prísť o všetko;
  ide o zásady;
  boj o moc, pokus o zmierenie

  B. s L vyj.

  1. časový bod: začínať o ôsmej (hodine), o polnoci;
  zajtra o takom čase

  2. spôsob, prostriedok a nástroj: byť o hlade, o smäde, žiť o chlebe, chodiť o palici

  3. kniž. veľkosť, množstvo, rozsah; v: jednotka o sile 20 mužov, vhodnejšie jednotka v sile 20 mužov;
  sud o obsahu 500 l, vhodnejšie sud s obsahom 500 l

  4. väzbu pri slovesách a menách: písať, rozprávať o objavoch, uvažovať, pochybovať o riešení;
  rozhodnutie o výhre, správa o príchode

• ó² cit.

  1. vyj. rozlič. pocity a prejavu často pridáva patetický ráz: ó, aká krása!

  2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie! ó áno!

• oáza -y oáz ž. obývateľné miesto v púšti okolo vodného zdroja;

  pren. o. ticha

• obal -u m.

  1. (ochranný) materiál, do kt. sa balí: papierový o. (na knihy);
  dať darček do o-u

  2. látka, kt. niečo obkladá: tukový o. tela, o. semena

  ● (povedať) bez o-u priamo;

• obaláchať -a dok. expr. zmiasť, spliesť, (p)obalamutiť: načisto jej o-l hlavu

• obalamutiť dok. expr. oklamať, podviesť, ošialiť; (p)oblázniť, zmiasť, pobalamutiť, obaláchať: nedať sa o. (pri kúpe);
  o. dievča peknými rečami

• obaliť -ľ! dok.

  1. dať do obalu, zabaliť: o. šaty igelitom, do igelitu

  2. obložiť vrstvou niečoho: o. mäso v strúhanke;
  zemeguľa je o-ená atmosférou;

• // obaliť sa husto sa pokryť, obložiť sa: telo sa o-lo tukom;

• obálka -y -lok ž.

  1. papierový obal na list, spis ap.: zalepiť o-u

  2. graficky upravený obal knihy;

• obálkový príd.;

• obáločka -y -čiek ž. zdrob.

• obaľovač -a mn. N a A -e m. hmyz, ktorého húsenice poškodzujú listy stromov;
  zool. obaľovače Tortricidae

• obaľovací príd. určený na obaľovanie: o. materiál

• nedok. obaľovať

• nedok. obaľovať sa

• obalovina -y -vín ž. materiál na výr. obalov

• obalový príd.: o-á technika;
  o-á vrstva

• obanovať dok. hovor. oľutovať: o-l svoj čin;
  o-l, že odriekol cestu

• obapolne prísl.;

• obapolnosť -i ž.

• obapolný príd. kniž. obojstranný, vzájomný: o-á spokojnosť;

• obar -u m. vývar z mäsa a vnútorností spracúvaných pri zakáľačke;

• nedok. obárať, opárať -a

• // obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou

• obarový príd.: o-á polievka;
  o-é kolienko

• obava -y obáv ž. pocit stiesnenosti, strach: o. o dieťa, o zdravie;
  o. pred neúspechom;
  žiť bez obáv o budúcnosť;
  prenasledovala ho o., že...

  □ mať o-u, že ... obávať sa

• obávaný príd. vzbudzujúci obavu: o-á choroba, o. protivník

• občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia;
  čestný o. mesta;

• občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
  o. doma pomáhal

• občasník -a m. program, tlačový orgán zverejňovaný nepravidelne, občas: televízny o. o podnikaní; vydávať o.

• občasný príd. občas sa vyskytujúci: o. dážď

• občerstvenie -ia s. jedlo a nápoje (v menšom množstve) podávané na osvieženie: ísť na (malé) o., roznášať o.

• občerstviť dok. osviežiť, vzpružiť: o. sa studenou vodou;
  o. pamäť obnoviť;

• nedok. občerstvovať

• nedok. obchádzať -a, obchodiť¹

  1. k 1 – 5

  2. (musieť) opatrovať, obsluhovať: rada ho o-í, len keď ostane;
  nemôžem vás toľkých o.

• nedok. obchádzať sa k 1

• obchádzka -y -dzok ž.

  1. obchádzanie

  2. cesta nahrádzajúca uzavretú komunikáciu; jazda na nej: vyhnúť sa o-e;

• obchádzkový príd.: o-á trasa

• obchendovať nedok. hovor. expr. postávať, motať sa: o. okolo domu;
  čo tu o-š?

• obchod -u m.

  1. výmena (kúpa a predaj) tovarov a akt tejto výmeny; príslušné odvetvie národného hospodárstva: vnútorný, zahraničný o.;
  o. s obilím;
  uzavrieť (výhodný) o.;
  ministerstvo o-u

  2. podnik zaoberajúci sa predajom; miestnosť, kde sa predáva: o. s textilom, s obuvou;
  ísť do o-u

  ● o. s → bielym mäsom;

• obchodík -a m. zdrob.

• obchodiť² dok. obísť (význ. 5): o-l všetkých známych

• obchodníčka -y -čok ž.;

• obchodnícky príd. i prísl.

• obchodník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá obchodom ako živnostník: zahraniční o-i s naftou;
  podomový o.;

• obchodný príd.: o. styk, o. partner;
  o-á štvrť, o. dom;

• obchodovať nedok. zaoberať sa obchodom (význ. 1): nelegálne o., o. s drevom;
  o. so zahraničím;

  pren. o. s nešťastím druhého využívať ho

• obchodovateľnosť -i ž.

• obchodovateľný príd. kt. sa môže stať predmetom obchodu, s kt. sa môže obchodovať: dlhopisy sú o-é;

• obchôdzka -y -dzok ž. postupná návšteva rozlič. miest, osôb ap. s istým cieľom, pochôdzka: o. po pamätihodnostiach mesta

• nedok. obchvacovať

• obchvat -u m.

  1. voj. obchvátenie: dobyť mesto o-om

  2. dopr. vedenie cesty okolo obce, mesta: autostrádový o.;

• obchvátiť -i dok. urobiť voj. manéver s cieľom obkolesiť protivníka;

• obchvatný príd.: o. manéver; o. oblúk

• obchytať dok. chytiť na viacerých miestach (a obyč. znehodnotiť): o. nábytok;
  o-ná kniha;

• nedok. obchytávať -a

• obchytkávať -a nedok. expr. (jemne) obchytávať, ohmatkávať, oblápať

• občiahnuť -ne -nu -hol dok. obsiahnuť (význ. 1), obopnúť, obomknúť: o. strom

• občianka -y -nok ž.

  1. k občan

  2. subšt. občianska legitimácia

• občianskoprávny príd. týkajúci sa občianskeho práva: o-e zmluvy

• občiansky prísl.;

• občiansky príd.

  1. k občan: o-a povinnosť;
  o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana;
  o. preukaz o totožnosti občana;
  o-a vojna vnútri štátu;
  o-a výchova škol. predmet;
  o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov

  2. civilný: o. pohreb;
  o. zamestnanec, op. vojenský;

• občianstvo -a s.

  1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.

  2. hromad. občania

• obcovať nedok. zastar. mať do činenia, stýkať sa: o. s ľuďmi;
  pohlavné, telesné o-nie súlož

• obďaleč

  I. prísl. neďaleko: auto zastalo o.

  II. predl. s G blízko, neďaleko; bokom: stál o. domu

• obdariť dok. obdarovať (obyč. niečím nehmotným): o. niekoho úsmevom;
  človek o-ený nadaním

• obdarovaný m. kto dostal dar, op. darca

• obdarovať dok. dať dar, darovať niekomu niečo: o. priateľa knihou;
  bohato niekoho o.;

• nedok. obdarúvať -a

• obdenník -a m. noviny, kt. vychádzajú každý druhý deň

• nedok. obdierať -a;

  pren. expr. okrádať, zdierať: o. ľudí

• nedok. obdierať sa

  obdržať -í -ia dok. subšt. dostať: o-né spisy prijaté;
  o-né góly inkasované

• obdiv -u m. veľké uznanie a záujem: úprimný o.;
  vzbudiť, zaslúžiť si o.;
  neskrýva nad tým o.

  ● stavať, vystaviť na o. (sveta, svetu) vystatovať sa niečím;

• obdivne prísl.

• obdivný príd.: o. vzťah;

• obdivovať nedok. prejavovať obdiv: o. prírodu, umenie, odvahu niekoho

• obdivovateľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo obdivuje, ctiteľ: o. umenia;

• obdivovateľka -y -liek ž.

• obdivuhodne prísl.

• obdivuhodný príd. zasluhujúci si obdiv, pozoruhodný: o. výkon;

• obdĺžnik -a m.

  1. pravouhlý štvoruholník s nerovnakými stranami

  2. plocha al. predmet takého tvaru: o. dverí;

• obdĺžnikovitý príd. majúci tvar obdĺžnika; podlhovastý

• obdĺžnikový príd.: o-á budova

• obdoba -y -dôb ž. približná zhoda, podobnosť, analógia, paralela: nájsť o-u medzi jazykmi;
  nemá to (v dejinách) o-u;

• obdobie -ia s. (väčší) časový úsek, etapa: ročné o-ia, skúškové, dovolenkové o.;
  zimné o. sezóna;
  o. sucha

• obdobne prísl.;

• obdobnosť -i ž.

• obdobný príd.: o. jav;

• obdrať -derie -derú -dratý/-draný dok. používaním, nosením trocha zodrať, o(b)šúchať: o. šaty, topánky, o-tá/-ná pohovka;

• // obdrať sa používaním sa trocha zodrať, odrať sa, o(b)šúchať sa: čižmy sa rýchlo o-li;

• obec obce ž.

  1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.;
  → stredisková o.;
  predstavenstvo o-e;

  pren.: celá o. sa zišla jej obyvatelia;
  o. s tým nesúhlasila jej vedenie

  2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci;
  novinárska o. novinári;
  čitateľská o. čitatelia;

• obecať -ia dok. kniž. zastar. obetovať, venovať, darovať: o-l mu celý majetok

• obecenstvo -a s. ľudia zhromaždení na nejakom ver. podujatí, publikum; diváci, poslucháči: koncertné, športové o.;
  vkus o-a

• obecný príd.

  1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica;
  o. úrad;
  usporiadať niečo na o-é trovy

  2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud

  3. správ. všeobecný

• obed -a m.

  1. hlav. jedlo dňa podávané na poludnie: slávnostný o., studený, sýty o.;
  uvariť, zjesť o.

  2. poludnie: prísť pred o-om, po o-e, cez o.;

• obedár -a L -i mn. -e m. súprava nádob na prenášanie (teplého) jedla

• obedík -a m. zdrob. k 1