i1, í1 neskl. s.
1. samohláska a písmeno
2. v skr. a zn.: a i. a iné, a iný, a inde;
o. i. okrem iného;
I rím. číslica 1
i2
I. spoj.
A. priraď. vyj.
1. zlučovací vzťah, aj; spája a) s dôrazom členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: je lekárom i hudobníkom (zároveň);
i hanbí sa, i žiaľ cíti;
zem praská i studňa vysychá b) významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: starí i mladí všetci;
deň i noc stále;
telom i dušou c) opakované zámenné výrazy sem i tam, to i to, tu i tam, kt. vyj. sporadickosť
2. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba i, nielen – ale i;
pozerá sa, ba i pomáha;
nielen kričal, ale i nadával
3. odporovací vzťah, obyč. v spojení s ukaz. zám., ale: mal kocúra i ten zdochol
4. dôsledkový vzťah; nuž, a tak, preto: zdržali ho i prišiel neskoro
5. vysvetľovací vzťah obyč. vo výrazoch i tak, i to; aj tak, veď: nešiel nikam, i tak pršalo
B. podraď. i čo, i keby, i keď, čo i vyj. krajnú podmienku: i keby nechcel, musí poslúchnuť;
starel sa do toho, i keď nemusel
II. čast.
1. uvádza (oznam.) vetu: i rozplakal sa
2. obyč. vo výraze čo i len vyj. hodnotiaci postoj k výrazu poukázaním na krajnú možnosť, hoci (len), aspoň: keby si bol čo i len naznačil
III. aj í2, íí cit. vyj. prekvapenie, údiv ap.: í, ty si to vedel?
I. spoj.
A. i ibaže, iba čo priraď. vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len(že): bol mladý, i. majetok mu chýbal;
vedel o tom dávno, ibaže doteraz mlčal;
bola tma, i. čo lampy svietili
B. podraď. uvádza vetu
1. časovú a) i. (čo) – už s význ. predčasnosti, len (čo) – už: i. (čo) svitlo, už vstával b) i. keď (už) s význ. súčasnosti al. následnosti, len keď, až keď: vošiel (do triedy), i. keď (už) zvonilo c) i. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, len keď: pokojne kráča, i. keď padne pred neho kameň
2. i. ak (by), ibaže (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, len ak (by): odísť nemôžeš, i. ak by si tu nocoval;
dnes nemôžem, i. ak prídeš zajtra
II. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: z toho budú i. hnevy, je i. kosť a koža, bolo i. desať hodín
2. iba čo vyj. hodnotiaci postoj k vete, len čo: i. čo zbytočne klame, i. čo s ním čas tratí
3. iba tak: povedať niečo i. tak nezáväzne;
to nie je i. tak treba to brať vážne
ibis -a mn. N a A -y m. cudzokrajný vták podobný bocianovi, zool. Threskiornis, Plegadis
ichtyológia -ie ž. odbor zoológie zaoberajúci sa rybami;
ichtyolový príd.: i-á masť
2. neos. j-á sa o..., správ. ide o...
jednička, správ. jednotka
idea -ey D a L -ei mn. -ey ž.
1. myslená predstava o niečom, myšlienka, nápad; úmysel, plán: to je dobrá i.;
→ fixná i.
2. výsledok myslenia ako odraz konkrétnej al. abstraktnej skutočnosti, pojem, predstava: i. dobra a zla, i. rovnosti;
národné, revolučné i-y;
filoz. celostný súbor pojmových obsahov: Hegelova absolútna i.
3. vedúci obsahový prvok diela, myšlienka (význ. 5): základná i. diela;
idealistický príd.: i. svetonázor;
idealisticky prísl.
idealistka -y -tiek ž.;
idealizácia -ie ž.
1. idealizovanie: i. skutočnosti
2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;
idealizačný príd. k 1: i. pátos
idealizmus -mu m.
1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus
2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;
idealizovať nedok. i dok. prikrášľovať, prikrášliť: i. skutočnosť, postavu v románe
ideálne prísl.;
ideálnosť -i ž.
ideálny príd.
1. majúci vlastnosti ideálu (význ. 2): i. muž, i. spôsob, i-e podmienky
2. jestvujúci iba vo vedomí, neskutočný, abstraktný: i-e zobrazenie priestoru, i. cieľ;
identickosť -i ž.
identický príd.: i-é javy;
identicky prísl.;
identifikácia -ie ž. identifikovanie: i. osôb;
identifikačný príd.: i-é číslo
identifikovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť totožnosť: i. mŕtvolu
ideologickosť -i ž.
ideologický príd.: i. boj;
ideologicky prísl.;
ideologizovať nedok. vnášať ideológiu (i nevhodne): prílišné i-nie literatúry
ideovo-estetický príd. ideový a estetický: i. rozbor diela
ideovosť -i ž.: i. umenia
idióm -u m. lingv. idiomatizmus;
idiomatický príd.: i-é spojenie, i. slovník
idiomatizmus -mu m. lingv. ustálený, obyč. doslovne nepreložiteľný výraz príznačný pre daný jazyk
idiot -a m. človek postihnutý idiotizmom;
pren. expr. hlupák, blázon;
idiotizmus -mu m. odb. najvyšší st. slabomyseľnosti, choromyseľnosť
idiotsky prísl.;
idiotstvo -a -tiev s. expr. hlúposť, sprostosť, bláznovstvo: robí samé i-á
idylickosť -i ž.;
idylicky prísl.: i. vykresliť;
idylizovať nedok. i dok. (u)robiť idylickým: i. dedinský život
idylka -y -liek ž. zdrob. expr.
igelitový príd.: i-é vrec(úš)ko
ignorantka -y -tiek ž.;
ignorantský príd.: i-é znevažovanie;
ignorovať nedok. i dok. úmyselne si nevšímať, nevšimnúť, nepozn(áv)ať: i. bývalého priateľa, i. skutočnosť, zásady
igric -a m. stredoveký spevák a herec (u Slovanov): piesne i-ov
íha cit. vyj. údiv, prekvapenie: í., ale si vyrástol
ihelnica -e -níc ž. poduštička na zapichovanie ihiel;
ihelnička -y -čiek ž. zdrob.
ihla -y ihiel/ihál ž.
1. nástroj s hrotom a uškom (z tenkého oceľového drôtu) určený na šitie: tupá, strojová i.;
navliecť niť do i-y
2. nástroj al. súčiastka v tvare ihly: gramofónová, magnetická i.;
výtvar., typ. suchá i. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do kovovej dosky; jeho odtlačok
● byť, sedieť ako na i-ách byť nepokojný, netrpezlivý;
→ hľadať i-u v kope sena;
→ šiť horúcou i-ou;
ihlan -a/-u m. geom. mnohosten, ktorého základňou je mnohouholník a bočnými stenami sú trojuholníky so spoločným vrcholom; takýto tvar: zrezaný i., pravidelný šesťboký i.;
opracovať kamene do i-a;
ihlanček -a m. zdrob.
ihlanovitý príd. majúci podobu ihlana: i. stan, pomník
ihlanový príd.: i-á plocha;
ihličkovitý príd. majúci podobu ihličky: i. kryštál
ihlicovitý príd. majúci podobu ihlice: i-é kryštály
ihlový príd.: i. ventil;
ihravo prísl.;
ihravosť -i ž.: básnická i.
ikebana -y -bán ž.
1. orientálny spôsob úpravy okrasných rastlín; takto upravené rastliny
2. špeciálna nádoba určená na takúto úpravu
ikernačka -y -čiek ž. odb. rybia samica