Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zvuk” v Slovníku slovenského jazyka

zvuk, -u muž. r.

1. sluchový vnem spôsobený pravidelným kmitaním nejakého telesa, hlas, tón;

fyz. kmitavý pohyb častíc vzduchu al. iného prostredia vnímateľný sluchom: prenikavý, ostrý, sýty z.;
sladký z.
príjemný;
odporný z., neartikulovaný z.;
sila z-u;
vydávať z-y;
z. bubna, flauty, sirény

Hrniec sa po zvuku pozná prísl. človeka poznáš podľa jeho reči;
mať dobrý z. mať dobré meno, mať vážnosť, uznanie, vzbudzovať ohlas medzi ľuďmi;

2. neodb. hláska;

zvúčik, -a muž. r. zdrob. expr.

zvukár, -a muž. r. slang. odborník, technik zabezpečujúci prenos zvuku v divadle, vo filme, v rozhlase ap.;

zvukárka, -y, -rok žen. r.

zvukomaľba, -y, -lieb žen. r.

1. napodobnenie zvuku (prírodného) na dosiahnutie estetického účinku, obyč. v literatúre al. v hudbe;

2. lit. tvorenie slov napodobnením prírodných zvukov, onomatopoja: Nevážime si ho (slovo) podľa zvukomaľby, ale podľa účinnosti, akú má na spoločnosť. (Krno);

zvukomalebný príd. m.

1. napodobňujúci prírodné zvuky: z-á inštrumentácia;

2. utvorený napodobnením prírodných zvukov, onomatopoický: z-é slovo;

zvukomalebne prísl.

zvukomer, -u/-a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. tech. prístroj na meranie zvuku

zvukosled -u, mn. č. obyč. zvukosledy, -ov muž. r. poet. opakovanie zhodných hláskových skupín vo viacerých slovách vo verši (zriedkavejšie v próze) pre zvýšenie estetického účinku

zvukoslovie, -ia stred. lingv. zastar. hláskovanie, fonetika a fonológia

zvukot, -u muž. r. bás. zried. zvučanie, zvuk: z. zvonov (hviezd.)

zvukotesný príd. m. neprepúšťajúci zvuk: z. priestor;
z-é dvere
;

zvukotesne prísl.: z. izolovaný

zvukovka, -y, -viek žen. r. tech. tenká kruhová kovová doštička na prenos zvuku

zvukovod, -u muž. r. anat. trubica, ktorou sa privádzajú zvukové vlny k ušnému bubienku: vonkajší, vnútorný z.

zvukový príd. m.

1. prenášajúci zvuk. al. vytvorený zuvkom: z-á vlna, z. pás, z. signál;
z. film
so sprievodom zvuku (op. nemý);

2. týkajúci sa zvuku, akustický: z-á stránka jazyka;
fon. z-á podstata lásky;
metr. z-á zhoda hlások vo verši;

zvukove/-o prísl. čo sa týka zvuku, akustický: z. podobný vnem, z. zvýrazniť verš, z. vyrovnať orchester;

zvukovosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. zvuk v Slovníku slov. jazyka