Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zvrat” v Slovníku slovenského jazyka

zvrat, -u muž. r.

1. náhla, prudká zmena, náhly, prudký obrat, základná premena v istom dianí, konaní, v istej činnosti, vo vývoji dačoho, pri uskutočňovaní dačoho ap.;
prevrat: prudký z., svetonázorový z., z. v myslení niekoho, z. v živote niekoho;
tragický z. v osude Mickiewiczovom
(Piš.);
z. udalostí (Ondr.);
Politický a mravný bankrot našej buržoázie privodil ohromný zvrat vo vedení širokých más. (Gos.) Je to zvrat v živote a zmena, ktorá sa len raz prihodí. (Jil.) Od veľkej politiky bude sa držať ďaleko: jej zvraty a skrutky náhle a nepredvídane postavia sa mu. (Kuk.) Mladosť je večná, ona je v zvratoch časov bezpečná. (Sládk.) Vyhol úskaliu šibkým zvratom: „Videl som slečnu v parku,“ riekol. (Vaj.);
lit.: dejový z. (v literárnom diele);
charakterový z., dramatický z.;
náhle zvraty (v Kráľovom diele) od subjektívnej a folklórnej romantiky k mesianizmu a k revolučnosti
(Piš.);
hud.: melodické z-y, harmonické z-y, rytmické z-y;
ideovo-estetické z-y
;
šport. z. v hre;
revolučný z.
náhla zmena kvality, skok;
epochálny, dejinný z., z. v hospodárskej základni;
Mnohé sa zmenilo po druhej svetovej vojne a za nej, ako vždy pri veľkom spoločenskom zvrate.
(A. Mat.)

2. náhla, prudká zmena smerujúca k bývalému stavu, náhly obrat usilujúci sa o návrat k bývalému stavu: kontrarevolučný z., úsilie o zvrat pomerov, dosiahnuť z. politických pomerov;
buržoázia sa usilovala o zvrat vývinu späť ku kapitalizmu
;

3. kniž. zmena polohy al. smeru, obrat, obrátenie, otočenie: Robili zvraty a obraty kormidlom a vrtuľou. (Kuk.) (Rozdievala si povesno), pri každom zvrate prekladajúc ho z ruky do ruky. (Šolt.) Vpravo zvrat! Vľavo hľaď! (Kuk.) (pri staršom povele) vbok;

šport. druhy figúry v krasokorčuľovaní;

4. lingv. svojrázne a ustálené slovné spojenie, frazeologické spojenie, fráza, idiomatizmus: prostonárodné z-y (Škult.);
básnícké z-y (Vaj.);
čisto slovenské z-y (Vlč.);
(Kalnický) mal na jazyku drsný ľudový zvrat. (Urb.);
Hollého ustálené z-y (Vlč.);
neobvyklé maďarské slovné z-y (Letz);

5. zried. rozhranie, prelom: na z-e 19. a 20. storočia;
na z-e vekov
(Pon.);

6. zried. prevrátenie sa: (Svetlá nebies), svieťte mi, jak sviecali ste, do ostatku;
tma ináč, zvrat-pád na zemi.
(Hviezd.);

zvratový príd. m.

zvrátený príd. m. odchýlny od normálneho, pravidelného, bežného;
pomýlený, pochybený;
neprirodzený, zvrhlý: z-é myšlienky, názory, náhľady;
zdeptané, z-é pojmy
(Urb.);
z-é mysle (Novom.);
z-á túžba, mravne z. človek;
(Markech) nie bez zvrátenej rozkoše napĺňal sa hustou, zlou zlobou.
(Min.) (Navrátil) žil veľmi komplikovaným sexuálnym životom, temer takým komplikovaným a zvráteným, ako bola jeho služba. (Štef.);
z-á životospráva;
z-é pomery, z-á skutočnosť;
V zvrátenej jeho (sveta) postati iskierky šťastia niet.
(Ondr.);

zvrátene prísl.: z. posudzovať ľudské vzťahy (Štef.) z. neprimerané majetkové rozdiely (Vám);

zvrátenosť, -ti žen. r.

1. vlastnosť niekoho al. niečoho zvráteného, neprirodzeného, zvrhlosť: ľudská z., mravná z., pohlavná, sexuálna z.;
Jeho duša je, žiaľ, ovládaná najväčšími zvrátenosťami, aké vôbec sú mysliteľné.
(Král) Fyzicky pociťuje krvavý zápach slov, zvrátenosť tohto zhromaždenia, ktoré mlčky prijíma svoj rozsudok. (Min.)

2. zvrátený, neprirodzený, pomýlený skutok al. výsledok istej činnosti: dopustiť as z-i, robiť z-i, tvoriť umelecké z-i, ukázať sexuálne z-i;
Načo sa holiť, nač taká zvrátenosť.
(Smrek)

zvrát1, -i, -ia, rozk. zvrat dok. (čo) vydáviť, vyvrátiť (obsah žalúdka);
z. jedlo, z. mlieko;

nedok. zvracať1

zvrát2, -i, -ia, rozk. zvráť dok.

1. (čo) vychýliť z istej, obyč. bežnej, normálnej polohy do inej, obrátiť, otočiť, nakloniť (najmä dozadu al. nabok);
zakloniť: Keď zastala pri ňom, zvrátil hlavu nabok. (Urb.) Smútok jej zalial oči a bolesť jej zvrátila tvár proti nebu. (Fig.) Nadarmo srnec zvrátil rohy, by kolotavom po turnaji uvrzol chuďas v temno chvoje. (Hviezd.)

2. (čo kam) dať niečomu nejaký, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť niekam, obrátiť, otočiť: z. pohľad na druhú stranu;
Zvrátil oči k nebu.
(Záb.) Teraz zvrátil zrak svoj na dvor. (Kal.) Zvrátil sane od cesty napravo. (Vaj.) Zvrátil Zandome hovor v inú stranu. (Kuk.) Mu odsekla, až zvrátil spešný zrak (Hviezd.) odvrátil.

3. (čo, zried. i koho) dať niečomu opačnú, prevrátenú polohu, obrátiť niečo naopak, hore nohami ap., prevrátiť: V pitvore rana. Zvrátil prázdnu putňu, ktorá sa s hrmotom skotúľala ku dverám. (Jil.) So zavretými očami zvrátil plný pohárik do seba. (Laz.) Surovo ju schytil za vlasy a zvrátil do perín. (Hor.)

4. (čo) násilným zásahom spôsobiť, dosiahnuť zmenu, zvrat v niečom, obyč. návrat k predošlému stavu, obrátiť späť, prevrátiť, zahatať: z. vývin revolúcie, z. rozvoj republiky;
Cieľom prvej skupiny je zvrátiť beh dejín.
(Chorv.) Nebolo možno zahatať, nebolo možno zvrátiť späť, čo prúdy krvi priplavili. (Fr. Kráľ) Zápas je krutý, lebo reakcia si zaumienila zvrátiť vývoj. (Fr. Kráľ) Azda ty zvrátiš svojou pravdou dejinný chod? (Ondr.);
z. koleso dejín späť nastoliť starý spoločenský poriadok;

5. (čo, čo v čo, čo čím) spôsobiť zmenu, premenu dačoho (často v jeho opak), zmeniť, premeniť: z. starý svet, z. život;
Ak je strana slabý, môže nepriateľ túto metódu (prehliadky síl) zvrátiť v zbraň na porazenie proletariátu.
(Jes-á) Zvedený nárečovým použitím slova zvrátil zmysel celej strofy. (A. Mat.) Otcov odchod do nemocnice razom zvrátil horko-ťažko udržiavanú rovnováhu (života rodiny) (Zúb.) porušil.

6. kniž. zried. (čo) zabrániť niečomu, čo hrozí, odvrátiť: Veľa síl tam premrhať mu — i viac než ich v sebe tuší, by stačil zvrátiť úpadok. (Hviezd.)

7. (čo, koho v čom) spôsobiť zmenu, obrat v konaní, v myslení, v nazeraní, v rozhodovaní ap. u niekoho, celkom zmeniť: Eva môže zvrátiť všetky jeho plány. (Chrob.) Jedna prísna chvíľa zvráti osnovy úmyslov dlhé časy kovaných. (Kal.) Nedal som sa zvrátiť vo svojom počínaní. (Švant.) Čo som tu zočil, úplne zvrátilo moje predstavy o umení majstra Pavla. (Zúb.) Nezvráti svet ľúbosti nám. (Sládk.)

8. (čo, pren. i koho) silou vytrhnúť z koreňov, vyvrátiť;
zvaliť: Víchor zvráti strom od samých koreňov. (Ondr.);
konáre z brehu zvrátenej vŕby (Podj.);
(Skalisko) zvrátené v koreňoch (Hviezd.);
pren. Smrť dvoch detí ju (matku) zvrátila, ako keď víchor zvráti strom od samých koreňov (Ondr.) zlomila, podlomila ju.

9. zried. (koho, čo) spôsobiť návrat niekoho, niečo späť, vrátiť: „Dvere!“ zvrátila ho (Igora) a pošepla si pre seba: „To je Igor, celý Igor.“ (Kaš.) K totej strane zvrátili (valasi) oviec kŕdeľ biely na pastvu. (Hviezd.);

nedok. k 2 zvracať2

|| zvrátiť sa

1. zmeniť svoju polohu, nakloniť sa, obrátiť sa, klesnúť späť al. nabok: Odrazu sa mu hlava zvrátila. (Vans.) Piesok sa presypal a nepodkupná váha sa prudko zvrátila do krutej polohy. (Horov) Perla zbledla, zvrátila sa na operadlo a obostrel ju akýsi smútok. (jaš.)

2. zmeniť smer, zamieriť iným smerom, obrátiť sa, otočiť sa: Všetkých oči sa zvrátili v tú stranu, odkiaľ vítaný prichádzal. (Kal.)

3. zvalením, pádom ap. sa prevrátiť, zvaliť sa: z. sa z lavice;
Mosty železné a nosné skrútili sa ani oceľový drôtik, keď sa piliere zvrátili naznak.
(Jil.) Lež on — učiteľ a štepár vychýrený zvrátil sa ako štep, rozčesnutý bleskom. (Žáry) (Kača) prichádzala do izby, zvrátila sa na posteľ, zalomila rukami a ležala mŕtvo, ticho. (Jil.) Čím vyššie vyletíš k oblohe milosti kráľovskej, tým hroznejšie zvrátiš sa v priepasť vlastnej záhuby (Kal.) padneš, zrútiš sa.

4. nadobudnúť nový smer, zmeniť smer svojho vývoja, zameranie a pod.: Teraz sa ide osud zvrátiť na tú stranu, alebo na inú. (Kuk.) (Úmysly) sa zvrátili. (Kuk.)

5. zried. (z čoho) prestať sa pridŕžať niečoho, odchýliť sa od niečoho. Cigáň sa zvrátil z nôty a zahral tú Potockého, na znak, že pán vicišpán prichádza. (Kal.)

6. zastar. vrátiť sa: Keď sa (ženy) zvrátili do dvorca Ondrišovho, Jovine oči zadivene sa stretli s rozpáleným pohľadom. (Kuk.) Pomer k domácim zvrátil sa do starých koľají. (Kuk.) Kliatba leží i na mojom podmaľovanom obraze. Zdúpnel som, zvrátil som sa! Nikam napred! (Vaj.) obrátil som sa;

nedok. k 2, 6 zvracať sa

zvratka, -y, -tiek žen. r.

1. dob. druh hádanky, pri ktorej výsledok dostaneme tak, že čítame náznak jej riešenia po slabikách naspäť: samostatná z., skupinová z.;

2. zastar. zákruta, serpentína: Ja zas najradšej zákrutami. Je zdĺhavejšie, často otupno, ale skrutky a zvratky obyčajne vedú k cieľu. (Kuk.)

zvrat príd. m.

1. ktorý smeruje al. ktorý má tendenciu pôsobiť späť, dozadu, spätne, nazad pôsobiaci;
obrátený, opačný: z. pohyb, z. smer vývinu, z-é pôsobenie vplyvu;
gram.: z-é zámeno osobné (sa, seba, si), zvratným sa, si, reflexívum;
z. tvar (slovesa) utvorený pomocou zvratného zámena;
z-é pasívum;
bezpodmetový z. tvar
;

2. zastar. vratný;
obojstranný, vzájomný: z. vzťah;
chem. z-é reakcie, z-é procesy;

3. zastar. nepevný, vratký, nestály: Pomni, že zvratná je tvoja poloha. (Sládk.);
(zrútiť sa) z výše zvratnej (Roy);
zvratné fázy v detskom, najmä chlapeckom vývine (Šolt.) menlivé;

zvratnosť, -ti ž.: zastar. z. chemických reakcií, novšie vratnosť

zvratok, -tka/-tku muž. r.

1. čo človek vyvracia;

2. zastar. zákruta;
pren. (Jere) je celá vec cele jasná a prostá bez zvratkov a úskalia (Kuk.) bez ťažkostí.

zvratový p. zvrat

Naposledy hľadané výrazy

1. zvrat v Slovníku slov. jazyka