Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zvonec” v Slovníku slovenského jazyka

zvonec, -nca muž. r.

1. zdrob. menší zvon: V tom — bim, bim! ľaľa! Čože to značí, Ach, to už ranný hlas zvonca. (Botto)

2. menší predmet podobný zvonu, ktorého zvuky upozorňujú na príchod al. pohyb niekoho al. niečoho, dávajú výstrahu ap.;
zvonček, spiežovec;
cengáč: zvuk z-a (z-ov);
cvengot z-a (z-ov);
cengot kravských z-ov
(Gráf);
štrngot z-a (Al.);
čuť zvonce-klepáky (Urb.);
z-e stáda (Škult.);
železné z-e (Jil.);
ovčie z-e (Gab.);
Cengali a hrkali im (kravám) zvonce. (Krno) Kdesi ovce potriasli plechovými zvoncami. (Urb.) Zazvonili hrkálky a zvonce saní pred kaštieľom. (Vaj.);
liatinový z. (Ondr.);
návestný z. (Rys.);
signálny z. nad šachtou (Hor.);
Jedna z mníšok potiahla rukoväť a ozval sa v budove, obďaleč od brány, dusene zvonec. (Jégé) (Predavač) mal na pulte zvonec, ktorým mohol Dobáka vždy varovať. (Štef.) Pritlačila gombičku elektrického zvonca. (Čaj.) Ozval sa zvonec oznamujúci koniec práce. (Urb.) Starý človek, hlava sa točí, iba keď som sa našla na pitvore a ruka ako zvonec (Taj.) odvisla zlomená;
pren. expr. Že si tí naši ľudia dajú navešať na nos také zvonce. Vraj zlomená noha (Zel.) dajú sa oklamať.

3. zried. predmet pripomínajúci zvonček svojím tvarom al nejako ináč: Roztiahol som sa do trávy medzi nafúknuté belasé zvonce púpavy. (Švant.)

4. hovor. modrokvetá rastlina z čeľade zvončekovitých, zvonček: Objavila som v našom chotári belasé lúčne zvonce nezvyčajnej veľkosti. (Fig.);
belasých lúčnych zvoncov zun (Heč.);

zvoncový príd. m.

1. týkajúci sa zvonca, vzťahujúci sa na zvonec: kŕdeľ statkov zvoncových (Hviezd.) ktoré majú na krku zavesené zvonce;
žel. z-á návesť vyjadrená návestným znakom vytvoreným z jedného al. viacerých úderov na zvonec (zvon) zvoncového vedenia al. iného zvoncového zariadenia;

2. tvarom podobný zvoncu: archeol. kultúra z-ých pohárov

Naposledy hľadané výrazy

1. zvonec v Slovníku slov. jazyka