zvestovateľ -a mn. -ia m. kniž.
1. kto niečo zvestuje: z. noviny, zlej správy
2. čo svedčí o blízkom príchode niečoho, predzvesť: snežienky sú z-om jari;
zvestovateľka -y -liek ž.;
zvestovateľský príd.
opak. zvestúvať -a
zvesť -i ž.
1. správa1, chýr, novina: dobrá z. i bibl. evanjelium;
zlá, smutná z.;
dozvedieť sa radostnú z.;
rozniesla sa z. o nešťastí;
kolujú, šíria sa z-i
2. iba mn. zvesti časopis na oznamovanie úr. správ, nariadení, opatrení ap.
3. obyč. mn. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobných správ, oznámení ap.
● Jóbova z. veľmi smutná, zlá správa