Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zrak” v Slovníku slovenského jazyka

zrak, -u muž. r.

1. (bez mn. č.) jeden z piatich zmyslov, ktorý umožňuje vidieť pozorované predmety;
schopnosť vidieť: mať dobrý (slabý) z.;
orlí, jastrabí, prenikavý z.
mimoriadne silná schopnosť vidieť, bystrý postreh;
z. mu slabne, stráca z.;
V očiach niet zraku
(Fig.) očinič nevidia;
pren. vynoriť sa pred duševným z-om v predstavách;
oživiť si v zraku (Taj.) predstaviť si;

2. zrak, kniž. i zraky zrakový orgán, oči: usmievaný z. (Tim.) oči prezrádzajúce veselosť;
vlhký z. (Vaj.) oči plné sĺz;
smutný z. (Jaš.) oči prezrádzajúce smútok;
hnevný z. oči prezrádzajúce hnev;
spýtavý z. (Zúb.) pohľad, v ktorom sa prejavuje otázka;
opovržlivý z. pohľad vyjadrujúc opovrhovanie;
zakalený (zahmlený) z. pohľad umierajúceho, šialeného al. opitého človeka;
neprítomný z. pohľad zamysleného človeka;
roztúžený z. (Pláv.) pohľad prezrádzajúci túžbu po niekom al. niečom;
prižmúriť z., mrknúť z-om;
z. blčí oduševnením
v pohľade je výraz oduševnenia;
čítať niečo v z-u pozorovať, vidieť v pohľade;
odtrhnúť z. od niekoho al. niečoho prestať pozorovať;
odvrátiť z. pozrieť inde;
sklopiť z. začať pozerať dolu (napr. pri zahanbení);
zdvihnúť z. pozrieť priamo al. hore;
nespúšťať z. z niekoho al. niečoho pohľad utkvie;
upierať, upínať, opierať z. na niečo, na niekoho upierať pohľad, pozorne sledovať pohľadom;
obrátiť z. (z-y) na niekoho pozrieť sa;
prebehnúť, preletieť z-om krátko, zbežne prezrieť;
hovor. hádzať z-om po niekom nenápadne niekoho pozorovať;
Zraky sa im stretli (skrížili) pozreli jeden na druhého;
premerať niekoho z-om pozrieť sa na niekoho;
expr. zabodnúť (vbodnúť) z. do niekoho, do niečoho prenikavo, uprene začať pozorovať;
expr. vpiť sa z-om do niekoho uprene začať niekoho pozorovať;
expr. prebodávať niekoho z-om pozorne, sústredne niekoho prezerať;
expr. visieť z-om na ústach niekoho napäto, veľmi sústredene počúvať;
expr. pásť, popásť svoj z. na niečom s úľubou sa pozerať na niečo;
expr. zaslepiť (zastrieť) z. niekomu oklamať niekoho;
zablúdiť z-om niekam pozrieť sa (obyč. náhodne);
expr. z. sa mu kĺže po niečom postupne si niečo prezerá;
Kordoš hľadal Pavlíkov zrak (Min.) chcel sa mu pozrieť do očí;
Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) od úžasu prestávala vidieť. Popred zraky jej prebehli muži a ženny (Jaš.) v predstavách;
čierne zraky (Vaj.) oči;
Slzy sa zaskveli v jej zrakoch. (Vaj.)

zrakový príd. m. týkajúci sa zraku, vzťahujúci sa na zrak;
optický: z. orgán, z. pocit, vnem;
z-é bunky;
z-é schopnosti, z-é dojmy;
z. klam, z-á pamäť
;

zrakove prísl.

Naposledy hľadané výrazy

1. zrak v Slovníku slov. jazyka