Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zmysel” v Slovníku slovenského jazyka

zmysel, -slu, 6. p. -sle, mn. č. -sly muž. r.

1. myšlienkový obsah, význam: z. slova, z. vety;
z. umeleckého diela;
pochopiť z. (vety), prekrútiť z. (slova);
použiť slovo v určitom, istom z-e
;

log. vlastnosť výpovedí utvorených podľa pravidiel (najmä syntaktických) istého znakového systému

v plnom (pravom, prísnom, vlastnom) z-e slova naozaj, skutočne;
doslova;
v istom z-e do určitej miery;
čo sa týka istej stránky (veci);
chápať niečo v širokom (úzkom, bežnom) z-e (slova) široko (úzko, bežne);
v z-e zákona, predpisu (napr. konať) podľa zákona, podľa predpisu;
v právnom z-e podľa práva;
Ulica bola vydláždená. Ale vydláždená v tom najhrubšom slova zmysle (Jaš.) veľmi zle, nedokonale.

2. konečný cieľ, účel, význam, dôvod konania al. existencie: z. výchovy, z. života;
Hlavným zmyslom pre pedagóga je spoznávanie si žiakov.
(Gab.) Vinco by sa hlásil prvý, ale čo to má za zmysel, keď v jeseni rukuje. (Laz.);
hovor. nemá to z. (z-u) je to zbytočné;

3. pochopenie, porozumenie, cit pre niečo;
schopnosť: z. pre poriadok, pre zodpovednosť;
mať z. pre humor, vtip;
mať vysoko vyvinutý z. pre krásu;
organizačný, technický, umelecký z.;
Tajil sa (v ňom) zvláštny zmysel vycítiť nebezpečenstvo.
(Štef.)

4. schopnosť jedného z piatich orgánov vnímať vonkajší svet: zrakový, sluchový, čuchový, chuťový, hmatový z.;
Všetkými zmyslami sa musí sústrediť na prácu.
(Laz.) Nazdal som sa, že ma klamú vlastné zmysly. (Švant.);
pren. expr. šiesty z. mimoriadna schopnosť vycítiť niečo;

5. mn. č. obyč. v vedomie, schopnosť vnímať;
rozum: Chvíľu ostala ako zbavená zmyslov. (Žáry) Našiel ho v zúboženom stave, hoci pri zmysloch. (Fel.) Vari i o zmysly príde pri ňom. (Tim.) Keď svoje zmysly zobral, predložil otázku (Záb.) keď sa spamätal.

6. mn. č. len v erotické cítenie, vnímanie;
vášeň: Dotyk ženského tela rozbúril krv a vybičoval zmysly. (Zúb.) Víta ho kypiacim smiechom svojich roztúžených zmyslov. (Mráz)

7. geom. smer: z. pohybu, z. priamky

zmyselník, -a, mn. č. -ci muž. r. zmyselný človek, pôžitkár

zmysel príd. m.

1. súvisiaci s erotikou, sexuálne podráždený, erotický;
žiadostivý: z-é chúťky, z-á túžba, z. pôžitok, z-á predstava, z-á rozkoš;
z-é pery;
zmysel úsmev, vylúdený mámivou blízkosťou krásneho tela
(Vaj.);

2. zastar. vnímaný zmyslami, zmyslový: z. svet, z. život;

zmyselne prísl. eroticky, sexuálne: z. pôsobiť na niekoho;

zmyselnosť, -ti žen. r. sexuálna vznetlivosť, erotická žiadostivosť

Naposledy hľadané výrazy

1. zmysel v Slovníku slov. jazyka