Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zmocni��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zmocniť sa, -í, -ia dok.

1. (čoho, koho) mocou, silou, obyč. neoprávnene si niečo privlastniť, dostať do svojej moci, pod svoju nadvládu, dobyť, opanovať niečo, niekoho: z. sa bohatstva, majetku, z. sa cudzej veci;
z. sa územia (vojensky), z. sa moci, vlády, z. sa trhov;
z. sa lopty (súpera)
zobrať, vybojovať si ju;
Chcel sa opäť zmocniť jej ruky (Kuk.) chytiť jej ruku;
z. sa zajatcov;
Tam sa jej bezbrannej zmocnil
(Fig.) znásilnil ju;
z. sa zákonov života ovládnuť ich, podrobiť si ich;

2. (koho, zried. i čoho) (o duševných al. telesných stavoch) zaujať, zachvátiť, ovládnuť niekoho: zmocnil sa ho strach, vzdor, žiaľ;
zmocnila sa ma túžba, hrôza;
Opilosť sa ho zmocnila.
(Kuk.) Môjho koňa zmocnil sa akýsi nepokoj. (Fig.);
pren. Viedne zmocnila sa panika (Zúb.) nastala.

3. kniž. (čoho, koho) umeleckou tvorbou al. vedeckým poznaním niečo zvládnuť;
z. sa historickej témy;
zmocniť sa ontologickej podstaty vonkajšej skutočnosti
(I. Hruš.) pochopiť ju;
uchopiť ju ako predmet vedeckého skúmania;

nedok. zmocňovať sa, -uje, -ujú

zmocni, -ie, -ejú dok. stať sa mocným, mocnejším, silnejším, zosilnieť;
spevnieť: chlapec, strom zmocnel;
Neješ také jedlá, od ktorých by si zmocnela.
(Janč.) Čakali sme tuhšie mrazy, aby ľad zmocnel. (Fig.) Ich priateľstvo zmocnelo. (Zúb.);

nedok. zried. zmocnievať, -a, -ajú (Fig.)

zmocniť1, -í, -ia dok. práv. (koho na čo, star. i k čomu) splnomocniť: osoba úradne zmocnená na vykonanie niečoho;

nedok. zmocňovať, -uje, -ujú

zmocniť2, -í, -ia dok. (čo, koho) urobiť ocným, silným, zosilniť, umocniť;
vystupňovať niečo: z. dojem;
Posádka, akoby každým výstrelom nepriateľským zmocnená, statočne sa bráni.
(Kal.) To je ľudová tvorba, mnohonásobne zmocnená umeleckou intuíciou a nadaním. (Piš.)

zmocniteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. práv. splnomocniteľ

Naposledy hľadané výrazy

1. zmocni�� v Slovníku slov. jazyka