Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zmen��rnik” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zmenšovať,zmenšovať sa p. zmenšiť, zmenšiť sa

žmeň, -ne, -ní žen. r. bás. hrsť: Nežiadam iba za žmeň soli. (Dobš.) Každý za žmeň zeme na ten kopeň hodí. (Vaj.);

pren. malé množstvo, málo: Nechýbalo ani za žmeň, aby som od radosti zblaznela. (Fel.)

zmena, -y, zmien žen. r.

1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu, zmenenie vlastnostích, charakteru niečoho al. niekoho, premena: podliehať z-ám, spôsobovať z-y;
vonkajšia, vnútorná z.;
kvantitatívna, kvalitatívna z.;
z. počasia, z. pomerov, politické z-y, územná z., z. výrobných síl;
z. v správaní, z. názoru;
z. cien tovaru;
ponechať niečo bez z-y;
z. stavu;
vývinové zmeny literatúry
(Mráz);
Zarazila ho zmena, ktorá sa v nich (v tvárach) črtala. (Štef.) Všetko je staré, všetko je známe, bez zmeny. (Jil.);

filoz. prejav pohybu hmoty;
fyz. z. energie, objemová z.;
fyzikálne z-y
;

chem. chemická reakcia: látkové z-y;
lek. zápalové z-y, patologické z-y;
lingv. hláskové z-y, pravopisné z-y, z. významu, z. prízvuku;
práv. z. rozsudku, z. práva, z. zákona;
geol. vulkanické, tektonické z-y;

2. nahradenie, zamenenie niečoho al. niekoho iným, vystriedanie: z. prostredia, z. mena;
z. členstva
(v spolku);
z. bydliska;
„Světozor“ získal mnoho zmenou redakcie.
(Vlč.) Je to pre ne (pre deti) sviatočná zmena, keď po suchej kukuričnej „šore“ môžu sa sýtiť ozajstným chlebom. (Zúb.) Dnes pre zmenu pôjdeme do starej opustenej, ale teplej bárky. (Tomašč.)

zmenáreň, -rne, -rní žen. r. miesto, kde sa vymieňajú cudzie valuty: zmenárne bankárov (Fig.) zmenárenský príd. m.: z-á banka;

zmenárnik, -a, mn. č. -ci muž. r. pracovník v zmenárenstve;

zmenárnický príd. m.;

zmenárnictvo, -a stred. zmenárenstvo

zmenečník, -a, mn. č. -ci muž. r. peňaž. osoba, ktorá má zaplatiť zmenku, zmenkovník, trasát

zmenečný príd. m. týkajúci sa zmenky, vyplývajúci zo zmenky, zmenkový: z. ručiteľ, z. veriteľ;
z-é právo;
z-é ručenie
vyplývajúce z konkrétnej zmenky;

zmenečne prísl.: z. zaviazaný zmenkou

zmen, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, charakter, ráz ap., premeniť, preinačiť: z. hlas, z. tón, z. postoj, vzťah k niečomu, z. výraz tváre, z. zmýšľanie, úmysel, z. svoje obyčaje, z. metódu práce, z. spôsob života;
z. smer lopty;
Človek je preto človekom, že vie aj osud zmeniť.
(Bedn.) Usúdil, že chlapca ťako bude zmeniť. (Zúb.)

2. (čo) nahradiť iným, zameniť;
vystriedať: z. byt, z. povolanie, z. (si) meno, z. farbu;
zmen fonetický pravopis na etymologický
(Škult.);
z. peniaze rozmeniť na drobné, premeniť;

3. zried. (čo, koho na čo, kniž. i v čo) urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné, premeniť: Každučký šuch ma vo víchor zmení a každý svit v jasnú strelu. (Botto);

nedok. zmieňať, -a, -ajú

|| zmeniť sa

1. stať sa iným, nadobudnúť iný vzhľad, iný ráz, premeniť sa, preinačiť sa: Časy sa zmenili. (Kuk.) Ľudia sa zmenia, keď prídu do Tichej doliny. (Bedn.) Ich život sa celkom zmenil. (Skal.);

2. (na čo, kniž. i v čo) stať sa niečím iným, zmen tvárnosť, premeniť sa: Tiché večery zmenia sa hneď na hlučné a plné vzrušenia. (Ráz.) (Stepi) na úrodné zmenili sa nivy. (Hviezd.);
expr. Dom sa zmenil na peklo. (Laz.) Tvoja krása v slávu sa zmení. (Sládk.)

zmeniteľný príd. m. ktorý sa dá zmeniť: z. osud;

zmeniteľnosť, -ti žen. r.: z. sveta

zmenka, -y, -niek žen. r. druh dlžobného úpisu: vystaviť, podpísať, prijať, zaplatiť, falšovať z-u, požičať si na z-u (peniaze);
splatnosť z-y, obsah z-y;
dlhodobá, zročná, predĺžená z.;
cudzozemská z.
ktorú vystaviteľ podpísal v cudzine;
tuzemská z.;

práv. cenný papier, ktorým jedna osoba prikazuje inej, aby tretej osobe zaplatila v určitom čase na určitom mieste určitú peňažnú sumu;

zmenkový príd. m. zmenečný: z. poplatok, z-á dlžoba, z-á blanketa;
z. zákon
súhrn právnych predpisov o zmenkách;
z-é právo súhrn predpisov upravujúcich právne pomery zmenky

zmenkovník, -a, mn. č. -ci muž. r. peňaž. zmenečník, trasát

zmenšenina, -y, -nín žen. r. niečo zmenšené, vyhotovené v menších rozmeroch ako pôvodná vec: z. fotografie

zmenšiť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo) urobiť niečo menším: z. plochu, objem, obsah, počet rýchlosť niečoho;
z. vzdialenosť, rozdiel medzi niečím;
z. výrobné náklady, z. spotrebu, z. vklad;
z. vinu niekoho, z. trest niekomu;
z. fotografickú snímku
;
hud. zmenšený interval ktorého jeden tón sa k druhému priblížil o pol tónu;

nedok. zmenšovať, -uje, -ujú

|| zmenšiť sa stať sa menším: teleso sa zmenšilo, zásoby sa zmenšili;
rana sa zmenšila
;

nedok. zmenšovať sa

zmenšovať, -a, mn. č. -e muž. r. zariadenie na zmenšovanie: zlat. z. prsteňov

zmenšovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. kto niečo zmenšuje: zmenšovateľ zla (Piš.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zmen��rnik v Slovníku slov. jazyka