Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zm��rni��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zmaďarónčiť sa, -i, -ia dok. pejor. zried. stať sa maďarónom, stať sa maďarónskym: zmaďarónčené slovenské zemianstvo (Škult.)

zmáhať sa, -a, -ajú nedok.

1. nadobúdať väčší rozsah, intenzitu, zväčšovať sa;
zveľaďovať sa, vzmáhať sa: Zahanbenie zmáhalo sa v duši mojej. (Vans.) V boku bolesť sa zmáha. (Tim.) Všade sa zmáhajú veľmi husté mraky. (J. Kráľ)

2. nadobúdať majetok, spoločenskú závažnosť, bohatnúť, vzmáhať sa: Zmáhame sa. Počínajú sa k nám hlásiť dcéry vysokých hodnostárov. (Kuk.) Darmo sa zmáhate, darmo ste postavili nové maštale. (Tat.)

3. (na čo) stávať sa schopným urobiť niečo, dodávať si silu, odvahu na uskutočnenie niečoho al. na získanie niečoho: z. sa na odpoveď, z. sa na slovo;
Gonda sa zmáha na jedovaté zavrčanie.
(Fr. Kráľ);

dok. zmôcť sa

zmäkčovať,zmäkčovať sa p. zmäkčiť, zmäkčiť sa

zmáčať, -a, -ajú dok.

1. (čo, čo čím) urobiť niečo mokrým, vlhkým, prevlhčiť;
premočiť: (Voda) zmáčala nové dáždniky. (Ondr.) Padni na zem, zmáčaj ju slzami. (Jes-á);
slzy zmáčali tvár;
Krvou zmáčal šedivý vlas.
(Hor.);
pot mu zmáčal košeľu;

2. (čo) ponoriť do tekutiny, namočiť, zmočiť: Preboril som len tenký ľad horskej riavy a nohy zmáčal po členky. (Al.)

|| zmáčať sa navlhčiť sa, namočiť sa, zamáčať sa, zmočiť sa: Zmáčal sa vo vode na druhej strane priekopy. (Sev.)

zmachľovať, -uje, -ujú dok. hovor. expr. (čo) urobiť machle, podvody, machinácie s niečím;
popliesť: (Ráztočania) groše tak strašne zmachľovali. (Urb.)

zmachnatený (kniž. zastar. i zmachnatelý) príd. m. obrastený, pokrytý machom, machnatý: Spení sa (rieka) po zmachnatených skalách. (Kuk.) Sadol si na zmachnatený kameň a načúval. (Skal.);

pren. skostnatený;
zastaraný. zmachnatelá morálka (Fr. Kráľ)

zmachnatieť, -ie, -ejú dok.

1. obrásť, zarásť machom, omachnatieť: strechy zmachnateli, kmene stromov zmachnateli;

2. zried. nadobudnúť výzor machu: pren. expr. (Sváčkovi Korcovi) zmachnatelo obočie a visí v dlhých bielych vláknach až na mihalnice. (Fig.);

nedok. zmachnatievať, -a, -ajú

zmačkať, -á, -ajú dok. (čes.) kniž. (čo) pokrčiť, zhúžvať, stlačiť, zmiagať: zmačkať mäkkú hlinu (Ráz.);
zmačkať snietku (Hviezd.)

|| zmačkať sa pokrčiť sa, zhúžviť sa, stlačiť sa

zmačknúť, -ne, -nú, -kol dok. (čes.) kniž. (čo, koho) stisknúť, stlačiť, zhúžviť: (Bábiky) po zmačknutí zjojknú. (Mňač.) Len ťa zmačknúť. (Smrek)

zmacošený príd. m. expr. zried. ktorý sa stal takým ako macocha: zmacošená mater (Hviezd.)

zmaďarčiť, -í, -ia dok. (koho, čo) pomaďarčiť: zmaďarčené meno (Lask.);
Mestá boli zmaďarčené. (Bodic.)

zmaďarizovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo) nanútiť niekomu prijať maďarskú reč, maďarské zvyky;
pomaďarčiť: zmaďarizovanie obyvateľstva (Piš.);
zmaďarizované mesto (Taj.)

|| zmaďarizovať sa prijať maďarský jazyk, maďarské cítenie za svoje, pomaďarčiť sa

zmädliť, -í, -ia dok. zried. (čo) pomädliť, zhúžvať: Kráľ zmädlil pery a mlčal. (Fig.)

zmágať p. zmiagať

zmagnetizovať, -uje, -ujú dok.

1. fyz. (čo) urobiť z nemagnetických telies magnetické: oceľ trvale z., zmagnetizované železo;

2. (koho, čo) zapôsobiť na niekoho živočíšnym magnetizmom, zhypnotizovať: sedieť ako zmagnetizovaný

|| zmagnetizovať sa fyz. stať sa magnetickým: železo sa zmagnetizovalo

zmagnetovať, -uje, -ujú dok. zried. (čo) zmagnetizovať

zmáhať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) (o duševných al. telesných stavoch) zmocňovať sa niekoho, premáhať, zachvacovať;
podlamovať sily niekoho, vysiľovať, unavovať: zmáha ma radosť;
Posiaľ hľadím ich (deti) zmáhať improvizovanými rozprávočkami.
(Šolt.) Zmáha ma tvoja reč. (Fig.) Robota ju zmáha. (Zgur.);
neos. Od stred týždňa zmáhalo ich odísť domov (Fab.) nútilo. Telo bolo zmáhané kŕčom bolesti. (Jil.)

2. zried. (čo) zdolávať, premáhať, prekonávať: zmáhať prekážky (Hviezd.);

dok. zmôcť

zmajstrovať, -uje, -ujú dok. hovor. (čo) urobiť nejakú ručnú, technickú prácu, zhotoviť, zostrojiť, zostaviť niečo: Otec zmajstruje z dosák podpostieľku. (Ráz.) Takú bričku zmajstroval, že by takú nespravili ani v Moskve. (Jes-á) Črievičky zmajstruje z tenkého súkna. (Fig.)

zmak p. zmok

zmäkčilý príd. m. kniž.

1. málo odolný, chúlostivý: z-é dieťa;

2. príliš citlivý, precitlivený: psychicky z.;
z-á hudba
sentimentálna;

zmäkčilosť, -ti žen. r.

1. chúlostivosť;

2. precitlivenosť

zmäkčiť, -í, -ia, rozk. -i dok (čo)

1. urobiť niečo mäkkým, poddajným, hebkým: z. čokoládu, z. pokožku (krémom);
z. pád
urobiť ho pružným;
Buchkanie má zdrviť a zmäkčiť drevité čiastky ľanu. (Vans.);
zmäkčenie vody zbavenie tvrdosti chemickými prísadami;
pren. (Pokora) zmäkčila srdcia (Min.) urobila ľudí súcitnými obmäkčila ich;
ekon. slang. t. normu predĺžiť plánovanú dobu na vykonanie jednotlivých prác;

2. urobiť vľúdnym, jemným, lahodným;
zmierniť, zjemniť: z. hlas, z. pohľad;
Pokúsil sa zmäkčiť svoju príkrosť.
(Štef.);
fon. zmäkčenie tvrdých spoluhlások zmena tvrdých spoluhlások na mäkké;

nedok. zmäkčovať, -uje, -ujú

|| zmäkčiť sa stať sa mäkkým, poddajným: voda sa zmäkčila;

nedok. zmäkčovať sa

zmäkčovací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na zmäkčovanie: z. prostriedok;
z-ia napájacia stanica
slúžiaca na zmäkčovanie vody do parných kotlov

zmäkčovadlo, -a, -diel stred. chem. organická látka, zmenšujúca tvrdosť, krehkosť, pevnosť a zväčšujúca pružnosť, lesk, húževnatosť ap. niektorých látok (napr. laku, kaučuku)

zmäkčovať, -a, mn. č. -e muž. r. tech. zariadenie na zmäkčovanie napájacej vody

zmäknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. stať sa mäkkým, tvárnym (op. stuhnúť, stvrdnúť): mäso, zelenina, zmäkne varením, ovocie zmäkne ležaním;
zmäknutá pôda;
Cesty zmäkli.
(Urb.) Ruky vám zmäkli a vybledli od kriedy (Tal.) stali sa jemnými, hebkými;
pokožka zmäkla;
lek. zmäknutie mozgu choroba zapríčinená upchatím mozgovej cievy;

2. stratiť prísnosť, tvrdosť, stať sa vľúdnym, jemným, prístupným citom: prísna tvár zmäkla, hlas, pohľad, výraz zmäkol, črty (mu) zmäkli;
Musel som zmäknúť, zjemnieť, aby som ju k sebe zvábil.
(Švant.) Kapitána prešla zúrivosť, celý zmäkol. (Min.);
srdce mu zmäklo stal sa láskavým, neprístupným citu

Naposledy hľadané výrazy

1. zm��rni�� v Slovníku slov. jazyka