Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zlom” v Slovníku slovenského jazyka

zlom, -u muž. r.

1. miesto, v ktorom je predmet zlomený, zlomenina: skalný z.;
skúmať tyč na z-e
;

geol. zvislé al. šikmé porušenie súvislosti vrstiev;

2. zried. ohyb, ohnutie;
prehnutie: (Ďážď) sa zlostne roztĺkal na zlome pevnej strechy. (Bod.)

3. náhla, prenikavá zmena, obrat, prelom, zvrat: spoločenský, revolučný, ideový, dejinný z.;
vnútorný, duševný z. človeka;
cenový z.;
rytmický z.
;

4. zried. výrazné rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi, prelom: na z-e storočí, vekov;

zlomový príd. m.: z-á čiara, z-á puklina;
z-é obdobie, z-é časy

zlomcovať, -uje, -ujú dok. (kým, čím)

1. mocne, prudko pohýbať, zalomcovať;
otriasť, striasť: Mráz zlomcoval devou. (Vaj.)

2. (o duševných dejoch) mocne dojať, otriasť: Dievčím srdcom zlomcuje bôľ. (Ráz.)

zlomenina, -y, -nín žen. r.

1. zranenie spôsobené zlomením kosti;

lek. fraktúra: z. chrbtice, z. ruky, nohy;
napraviť, narovnať, ošetriť z-u
;

2. zried. zlomené, prelomené miesto;
zlomená vec: z-y na poskladanom koberci;
zlomenina vesla
(Hviezd.)

zlomený príd. m.

1. lámaním rozdelený na kusy, prelomený. z-á kosť, z-é krídlo, z-á haluz, z-á palica, z. kvet, z. štep;
z-é oje
(Bodic.);
Skloní hlavu ako zlomená ľalia. (Tim.)

2. zničený, skleslý, zdrvený, podlomený, oslabený: z. človek, z. hlas, z. výraz očí, z-á hrdosť, z-á pýcha, z-á viera, z-é srdce;
Sýkora zlomený, vysilený vytackal sa z izby.
(Kuk.) Ondrejko mi zomrel — zavzlykala zlomená mať. (Fr. Kráľ);

zlomene prísl.

1. zried. ohnuto;
ako zlomený: Jeho vysočizná postava sa zlomene skláňala nad neho. (Letz)

2. zničene, skleslo, zdrvene, podlomene: z. vyzerať, z. povedať niečo;

zlomenosť, -ti žen. r. skleslosť, podlomenosť: vnútorná z.

zlomisko, -a, -mísk stred. v horách rozsiahlejšia plocha, stráň pokrytá balvanmi

zlom, -í, -ia dok.

1. (čo) tlakom, násilím rozdeliť (obyč. na dva kusy), prelomiť, rozlomiť;
zlámať, polámať: z. palicu, kosu;
z. (si) nohu, ruku;
Víchor za búrky zlomil konár.
(Ráz.-Mart.) (Žrebec) skočil a zlomil oje. (Bodic.)

hovor. expr. z. (si) krk, krky, väz, päty a) zabiť sa, b) mať neúspech, utrpieť škodu;
z. niekomu krk, krky, väz, väzy zničiť, znemožniť niekoho, urobiť niekoho neškodným;
z. nad niekým palicu odsúdiť niekoho;
hovor. žart. zlom (si) väz želanie úspechu;

2. (koho, čo) ohnúť, prehnúť: Ešte viac zlomil telo, dopredu ho vysotil. (Jaš.) Oblapil mocne Okánika v drieku a zlomil ho. (Tat.);
neos. Zrazu ju zlomilo v drieku. (Bedn.)

3. trochu zastar. (čo) porušiť, nedodržať (sľub, prísahu a p.): Marka prísahu zlomila. (J. Kráľ) Zlomila sľub, vlani sa vydala. (Kuk.) Si obžalovaný, že’ viackrát vieru zlomil. (Kal.)

4. zried. (čo) zničiť;
znemožniť, prekaziť: Taký mladý život neslobodno zlomiť. (Stod.) Zlomili ste moju kariéru. (Urb.)

5. expr. (koho, čo) duševne zničiť, oslabiť, podlomiť;
zdeprimovať: Ale väznením si nás nezlomil. (Barč.) Nečakaná porážka zlomí meštiankárov. (Ráz.);
z. srdce niekomu, z. ducha;

6. expr. (čo) násilím premôcť, prekonať, zdolať, poraziť: z. odpor, teror, úklady, z. moc niekoho;
z. rekord, z. normu;
Otcov despotizmus treba zlomiť.
(Urb.) Len raz jej zlomil vôľu! (Kuk.) Je na čase zlom aj tvoju pýchu. (Laz.);
z. mlčanie niekoho prinútiť niekoho hovoriť

|| zlomiť sa

1. tlakom prasknúť, rozdeliť sa (obyč. na dva kusy), rozlomiť sa, prelomiť sa;
zlámať sa;
polámať sa: Zlomil sa nám včera pluh. (Tim.);
ruka sa mu zlomila;
palica sa zlojila, nôž sa zlomil;
Priečna hrada prehorela, zlomila sa v polovici.
(Min.)

2. ohnúť sa, prehnúť sa: z. sa v drieku;

3. expr. zried. stratiť duševnú rovnováhu: Zlomil sa (Jano Kompan), celý sa zatriasol. (Min.)

4. expr. stratiť pôvodnú silu, porušiť sa, narušiť sa: Moc tajná sa zlomila. (Sládk.) Jej dávna hrdosť sa zlomila. (Krno) Na svornej zlomyseľnosti dediny zlomila sa i snaha četníkov (Vám.) stroskotala. Hlas sa jej zlomil (Fig.) zlyhal.

5. vin. dostať octovú chuť, zoctovatieť: víno sa zlomilo

zlomkovitý príd. m.

1. neúplný, čiastočný, neucelený, kusý: Básnická tvorba Janka Kráľa zostala zlomkovitá a nedokreslená. (Piš.);
z-á zpráva;
polohotová zlomkovitá forma
(Votr.);
zlomkovitá výpoveď (Dobš.);

2. nesúvislý, prerušovaný, útržkovitý: z. hovor, z-é rozprávanie;

zlomkovite prísl.

1. neúplne, čiastočne, neucelene: z. uverejniť niečo, z. niečo poznať;

2. nesúvisle, prerušovane, útržkovite: z. hovoriť, z. niečo vysloviť;

zlomkovitosť, -ti žen. r.

1. neúplnosť, neucelenosť;

2. nesúvislosť, útržkovitosť

zlomkrk, -u, mn. č. obyč. v zlomkrky, -ov muž. r. hovor. expr.

1. nebezpečné, neschodné miesto: Neradi sa štverajú po zlomkrkoch. (Kuk.);
tamtá strana, kde je mnoho zlomkrkov a riek (Kuk.);

2. nešťastie: Súd, to je zlomkrk pre sedliaka. (Ráz.) (Peniaze) mu ešte skôr na zlomkrk budú (Taj.) privedú ho do nešťastia.

3. v spojeniach na zlomkrky, na zlomkrk, o zlomkrky, o zlomkrk (pís. i ozlomkrky, ozlomkrk), zried. i v zlomkrk veľmi rýchle, opreteky: Maďari potom na zlomkrky pustili sa maďarčiť krajinu. (Škult.);
na zlomkrk trieliť (Hviezd.);
Utekal do poľa o zlomkrky. (Jégé) Pustili sa (financi) v zlomkrk do Ráztok. (Urb.)

zlomok, -mku muž. r.

1. zlomená, ulomená časť niečoho, úlomok: z. železa, z. zlata, z. nádoby;

2. expr. malá časť niečoho, čo sa chápe ako celok: z. milimetra;
z. mládeže, z. národa, z. z celkového počtu;
z. percenta, z. dňa, u. času, z. okamihu, z. sekundy;
z. pozornosti, z. možností;
Tvár jej o zlomok zružovela
(Zván) trochu;

mat. lomené číslo: desatinný z. vyjadrený desatinným číslom;
pravý z. ktorého čitateľ je menší ako menovateľ;
nepravý z. ktorého čitateľ je väčší ako menovateľ;
jednoduchý, zložený z.;

3. neúplná (nezachovaná al. nedokončená) časť umeleckého útvaru, obyč. slovesného, fragment;
úryvok: z. rukopisu;
zlomky básnického diela Janka Kráľa
(Piš.);
hlaholské z-y;
z. piesne
;

zlomkový príd.: obch. z-á ryža z rozdrvených zŕn;
z-á čokoláda;
z-é zlato
zo zlomkov zlatých vecí;
tech. z-á liatina z rozdrvených väčších kusov;
mat. z-á čiara ktorá oddeľuje čitateľa od menovateľa;
Diela, ktoré u nás poznáme, sú iba zlomkovým, neúplným pohľadom na maďarskú literatúru. (Mňač.)

zlomový p. zlom

zlomyseľ, -sle/-sli žen. r. bás. zlý úmysel;
zlomyseľnosť: tváre spotvorené zlomysľou (Urb.);
zlomyseľ z neba vyhnaná (Sládk.)

zlomyseľne p. zlomyseľný

zlomyseľníčenie, -ia stred. pejor. zried. snaha po zlomyseľnosti. Zlomyseľníčenie nie je kritika, tým menej socialistická. (Jes-á)

zlomyseľník, -a, mn. č. -ci muž. r. zlomyseľný človek;

zlomyseľnica, -e, -níc žen. r. zlomyseľná žena;

zlomyseľnícky príd. m. zlomyseľný

zlomyseľný príd. m. majúci úmysel ublížiť niekomu, želajúci niekomu zle al. zmýšľajúci o niekom zle;
škodoradostný (op. dobromyseľný): z. človek, z-á poznámka, z-á výčitka, z-á kritika, z-á klebeta, z. smiech, z. žart;
zlomyseľné susedy
(Kuk.) zlomyseľne prísl. so zlým úmyslom: z. povedať, tvrdiť niečo, z. sa zasmiať, z. niečo pokaziť;

zlomyseľnosť, -ti žen. r. zlomyseľné zmýšľanie al. konanie

Naposledy hľadané výrazy

1. zlom v Slovníku slov. jazyka