Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zlé” v Slovníku slovenského jazyka

zlé (nár. i zlô), -ého stred.

1. zlo, nepríjemnosti, nešťastie;
škoda: Žena zachráni muža od veľa zlého. (Tim.) Keď im krv odtekala, cítili vraj, akozlô“ odchádza (Taj.) choroba;
skúsiť dobré i zlé;
rozoznať dobré od zlého
;

2. hovor. zlý tvor, zlá bytosť;
čo pochádza od zlej bytosti (op. dobré): Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre! (Kuk.) Zlô bledne, tŕpne potvor hemženie. (Hviezd.) Pánboh s nami a zlé preč! úslovie poverčivých a veriacich ľudí pri myšlienke na nečisté sily (diabla)

zleňošiť sa, zried. i zleňošiť, -í, -ia dok. stratiť chuť k práci, stať sa záhalčivým, zlenivieť: Na tej nešťastnej vojne sa zleňošil. (Urbk.) Čože z vás bude? Veď zleňošíte nadosmrti. (Urbk.)

zlepšovať,zlepšovať sa p. zlepšiť, zlepšiť sa

zlesknúť sa, -ne, -nú, -kol dok. bás. zalesknúť sa: Na javore veľký list sa kovom zleskne. (Hviezd.)

zletieť sa, -í, -ia dok.

1. letom sa zhromaždiť na jednom mieste: vrabce sa zleteli zo všetkých strán;

2. expr. zhromaždiť sa, zhluknúť sa: zasa zletela sa bystrá akademická mlaď do starej metropole našej. (Vlč.) Všetko, čo môže, zletelo sa sem, sťa hostia na svadbu. (Kuk.);

nedok. zlietať sa, zletúvať sa, zlietavať sa, -a, -ajú i zletovať sa, -uje, -ujú

zletovať sa p. zlietať sa i zlietnuť sa

zle, 2. st. horšie prísl.

1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu, nevyhovujúcim spôsobom, nesprávne, nedokonale, neprimrane, nenáležite, nedobre;
chybne: z. pracovať, z. sa učiť, z. hrať;
z. počuť, vidieť, z. spať;
z. hospodáriť, gazdovať;
z. ušité šaty, z. udržiavaná cesta;
z. oblečený, obutý človek;
dvere sa z. zatvárajú;
z. si niečo vysvetľovať, z. niečomu rozumieť, z. vychovaný človek
;

2. spôsobom, ktorý odporuje požiadavkám spoločenských noriem (najmä z hľadiska morálky, etiky ap.);
nečestne, nemorálne, nešľachetne;
z. konať, činiť;
Či som dáko zle žil? V robote som celý život prežil, dedovizeň ti uchránil
(Min.) Dobre si uvedomil, že čo robí, zle robí. (Letz);
z. urobiť niekomu uškodiť mu;
myslieť si z. o niekom zlé veci;

3. neprívetivo, nevľúdne, nevraživo, nepriateľsky;
hrubo: z. sa pozrieť na niekoho, z. hovoriť o niekom;
Oči jej zle svietia.
(Gráf) A len zle a zle na mňa. (Laz.);
byť z. naladený mať zlú, nevľúdnu náladu;

4. tak, že to niekomu škodí, že je to neužitočné, že to pôsobí nepríjemnosti: narobiť niekomu z., chcieť, priať niekomu z.;
z. niekomu radiť;
Zle sa nám stalo, pospali sme a kone dva nám ušli.
(Taj.)

5. nepriaznivo, nevyhovujúco;
nešťastne;
ťažko, namáhavo: z. pochodiť, z. obísť (s niečím) mať pri niečom neúspech, nešťastie;
z. sa (mu) vodí;
(ne)mať sa z.
(ne)trpieť nedostatkom;
niečo z. dopadlo, z. sa skončilo nepodarilo sa;
Raz v živote mal smelosť spraviť niečo naprieky;
aj to tak zle vypálilo.
(Ráz.) Naše veci zle idú a jeden neúspech stíha druhý (Vaj.) nedaria sa. Videl, že protestantizmus zle stojí (Jégé) je v nepriaznivej situácii. Keď chlapci zbadali, že je zle, rozprskli sa (Zúb.) že je zlá situácia. Zle je, mysleli si vojaci. (Urb.) Zle je to, zle s nami. Bieda, hlad. (Fr. Kráľ) Ešte nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. prísl. Zle je naprávať, keď je už pozde. (Kuk.)

(ne)brať, (ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať niekomu niečo: Nikto mu za zle nebral, že si slovo zrušil. (Taj.)

6. nepríjemne, nemilo;
protivne: Každý vedel, že tie pohľad mu zle padnú. (Urb.) Keď bol len v košieľke, človekovi sa bolo zle naň dívať. (Švant.);
rozbité črepy starých, zle páchnúcich hrncov (Vaj.);

7. tak, že je ohrozené zdravie, život, telesne nevoľno, nezdravo, choro: z. sa cítiť;
Ach, ona je veľmi zle, veľmi zle
(Vaj.) je ťažko chorá;
(od žalúdka)

hovor. zle-nedobre veľmi zle: zle-nedobre robiť niekomu veľmi škodiť;
Zle-nedobre sa osopil a vykríkol na neho (Mňač.) veľmi hrubo, nepriateľsky;
je tam zle-nedobre sú kritiky, hnevy (preniečo);
Ak nás dochytí, bude zle-nedobre (Jégé) dostaneme bitku. Starý kráľ videl, že je zle-nedobre (Karv.) že je zlá, nepriaznivá situácia. S tým to bolo zle-nedobre. Ten je už teraz na druhom svete (Jégé) bol ťažko chorý.

žleb p. žľab

zlenivieť, -ie, -ejú dok. stať sa lenivý: duševne z.;
Zlenivela tak, že ani obzrieť, keď si sa jej prihovoril.
(Taj.) Letná spara bola neznesiteľná, všetko zlenivelo, zmalátnelo. (Skal.)

zlepenec, -nca muž. r.

1. geol. úlomkovitá hornina stmelená z rozličných súčiastok (žuly, ruly, porfyru, čadiča ap.), konglomerát;

2. pejor. niečo nerovnorodé spojené do jedného celku, zlepenina;
zlátanina: Robotníci jedli osúšky. Boli však i takí, čo nemali ani tohto zlepenca popola, zemiakov, kapusty a ovsenej múky. (Fr. Kráľ) diela pustej fantastiky a samovoľnosti, viac-menej náhodilé zlepence rekvizít a kostýmov (Fel.);

zlepencový príd. m. k 1

zlepenina, -y, -nín žen. r.

1. niečo zlepené, spojené;
zlepené miesto: z. z drobných kamienkov;

2. pejor. niečo nerovnorodé spojené do celku, niečo povrchne, neodborne zostavené, zlátanina: dielo je z-ou rozličných motívov;
Čosi zahundrala na mužovu samochválu;
akúsi skomolenú zlepeninu slov.
(Gráf)

zlepiť, -í, -ia dok. (čo)

1. lepením spojiť;
lepením zhotoviť, vytvoriť: z. papiere, doštičky, cesto z. lekvárom;
Krv zlepila mu prsty.
(Jil.) Spánok mu zlepil oči. (Heč.);
lastovičky zlepili zo stebielok hniezdo;

2. obyč. pejor. dať dokopy, vyhotoviť, vytvoriť (nedokonale, povrchne), zlátať: Malatín v svojej dielni zlepil podarenú karikatúru Varečkaya. (Vaj.);
z. zprávu, hlásenie;
z. hru;
Tak to teda Fojtík zlepil dovedna, že sa teraz na zdarilé číslo „Hlásnika“ nemôže ani dosť vynadívať.
(Jil.) Pokým u nás horko-ťažko zlepia činžiak, v Pešti vyrastú celé ulice (Vaj.) vystavajú;

nedok. zliepať, -a, -ajú i zlepovať, -uje, -ujú

|| zlepiť sa navzájom sa prichytiť, dať sa dohromady, polepiť sa: vlasy sa zlepili, srsť sa zlepila;
humus sa zlepí do hrudiek;
Mne tu akýsi pán trošku postískal ruku;
a tak sa mi palcel zlepili.
(Stod.);

nedok. zliepať sa i zlepovať sa

zlepšiť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo) urobiť lepším: z. životné, pracovné podmienky, životnú úroveň niekoho;
z. postup, organizáciu, kvalitu, techniku práce, z. kvalitu výrobkov, z. zásobovanie;
z. pôdu, z. situáciu;
z. (si) výkon, z. hru;
z. polievku (korením);
zlepšenie zdravého stavu, zlepšené vydanie knihy
;

nedok. zlepšovať, -uje, -ujú

|| zlepšiť sa stať sa lepším: životná úroveň sa zlepšila, postavenie robotníkov sa zlepšilo, výroba sa zlepšila, podmienky sa zlepšili;
zdravie sa zlepšilo, počasie sa zlepšilo;
Otcove pomery sa zlepšili, takže mi posielal mesačne 10 — 12 zlatých.
(Jégé);

nedok. zlepšovať sa

zlepšovací, -ia, -ie príd. m. ktorý niečo zlepšuje: z. návrh

zlepšovák, -a muž. r. slang. zlepšovací návrh;

zlepšováčik, -a/-čka muž. r. zdrob. expr.

zlepšovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo zlepšuje (obyč. pracovné postupy, pracovné metódy ap.);
kto podáva zlepšovacie návrhy;

zlepšovateľka, -y, -liek žen. r.;

zlepšovateľský príd. m.: z-é hnutie, z-é úsilie, z. krúžok;

zlepšovateľstvo, -a stred. zlepšovateľské hnutie

zleptať, -á, -ajú dok. zried. (čo) rozrušiť povrch niečoho žieravou látkou, rozleptať

zlet, -u muž. r.

1. zhromaždenie vtáctva na jednom mieste, zlietnutie: z. vtáctva;

2. zastar. slávnostný sjazd býv. telocvičných jednôt spojený s hromadným vystúpením: sokolský z.;

3. zried. let zhora dolu, zletenie: divoký z. vtáka;

zletový príd. m. k 2 : z. cvik, z. deň

zletieť, -í, -ia dok.

1. letom sa spustiť dolu, zlietnuť: vták zletel zo stromu, kohút zletel z plota;
lístie zletelo na zem;
Zletí orol k zajkovi.
(Bedn.) Za pol druha dňa letu toľko ráz som sa odlepil od zeme a toľko ráz zletel, že som sa celkom vžil do lietania. (Tat.)

2. expr. rýchle, prudko klesnúť dolu vlastnou váhou, spadnúť: z. z. rebríka;
Hodiny zletia zo steny.
(Al.) Trasie hlavou, až mu zletí klobúk. (Jaš.) Zletíš do nej (do jamy). (Min.) Vrkoče zleteli im z hlavy. (Tim.);
pren. Ľudskosť dochrámaná zletí do priepadliska. (Kuk.) Rumeň už bol zletel z jej líc (Vaj.) zmizol, stratil sa.

3. expr. rýchle zísť dolu, zbehnúť: z. po schodoch;
Tadiaľ iste zleteli ani na sánkach.
(Bedn.);

nedok. k 1 zlietať, -a, -ajú, zletovať1, -uje, -ujú i zletúvať, -a, -ajú

zletnieť, -ie, -ejú dok. hovor. stať sa vlažným, letným: Oheň vychladol, voda zletnela. (Jil.);
zletnená smotana (Vans.)

zletovať1 p. zletieť i zlietnuť

zletovať2, -uje, -ujú dok. hovor. (čo) spojiť kovové súčiastky roztopenou kovovou zliatinou, spájkou, zospájkovať: zletované miesto drôtu

zletový p. zlet

zletúvať p. zletieť sa

zležaný príd. m. dlhým ležaním poškodený, znehodnotený: z-é šaty;
z-é seno

zlezba, -y, -zieb (nár. i zleza, -y, -zlie) žen. r. kraj. pejor.

1. nadávka naničhodným ľuďom, zberba: Pekná univerzita, čo zastáva takú zlezbu. (Heč.)

2. červač, chrobač al. iný škodlivý hmyz: Aby nás pánboh od navštívenia a zlezby zachrániť ráčil. (Heč.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zlé v Slovníku slov. jazyka