Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zis��ova��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

ziskužravý,ziskužravosť p. ziskožravý

zísť sa1, -zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel sa dok.

1. (s kým i bezpredm.) priblížiť sa jeden druhému idúcky, z rozličných strán, stretnúť sa (o ľuďoch). z. sa s priateľom, so známym;
Mal sa s ním zísť pôvodne až o desiatej.
(Štef.) Zdalo sa mu nevhodným zísť sa ešte s nimi. (Jégé) Myslíš, že sa tu v tichej doline ešte niekedy zídeme? (Bedn.)

Hora s horou sa nezíde, ale človek s človekom prísl. ľudia sa vždy navzájom stretajú.

2. spoločne prísť na jedno miesto (na schôdzu), zhromaždiť sa, stretnúť sa: z. sa na slávnostnú schôdzu;
parlament sa zišiel na pravidelné zasadanie;
Zišli sa na medzinárodný kongres.
(Tat.) Ľud sa zišiel a počúval. (Vaj.) Chlapcov, čo s zišli v Hliníku, bol už pekný kŕdlik. (Zúb.)

3. dostať sa do vzájomného styku, vyskytnúť sa v tesnej blízkosti, spojiť sa (o veciach): kde sa dva (múry) zišli v uhle (Jégé);
básne, rozptýlené po časopisoch, zišli sa v novej zbierke;
Oči sa im zišli
(Tim.) pozreli sa na seba;
z. sa s očami, s pohľadom niekoho zachytiť pohľad niekoho;

4. (s kým i bezpredm.) dohodnúť sa, stretnúť sa v názoroch ap.: Ťažké ichteraz zídenie, keď sa za mladi nezišli. (Tim.) A to bolo také rozchádzanie, v ktorom bol zásvit zídenia. (Hor.) My, ľudia civilizácie, zídeme sa raz na obojetnom poli pravej humanity. (Vaj.);

nedok. schádzať sa

zísť sa2, zíde, zídu, min. zišiel sa dok. (komu; class="sc" /> čoho i s neurč.) byť potrebný, žiadúci, užitočný, osožný niekomu;
hodiť sa: Keď bude treba, zídeš sa nám a my tebe. (Ráz.) Matke sa pri ruke zídem. (Žáry) Zídu sa mi peniaze. (Tim.) Plátno sa vždy zíde. (Rys.) Zišlo by sa lieku na vyrušenie. (Al.) Nám je zima. Zohriať by sa zišlo. (Min.) Vieš, na čo by sa zišlo upozorniť? (Bedn.)

zisk, -u muž. r.

1. úžitok, prospech, ktorý z niečoho vyplýva, osoh: mať čistý z. z niečoho;
Chcú dosiahnuť, aby človek nepracoval pre osobný zisk, ale pre česť.
(Jes-á) To je mne nie krivda, ale zisk. (Tim.) Načo zbytočne páliť prúd, keď to majiteľovi nijaký zisk nenesie. (Tomašč.) zisk z teba pre chudobu? (Ráz.-Mart.);
bodový zisk pri športovom súťažení;

2. peňažný, finančný zárobok, ktorý je obyč. výsledkom nejakého podnikania, hmotný výťažok z niečoho: hospodáriť, pracovať, predávať so z-om (pre z.), zvyšovať z-y;
podnikový z.;
obchodný z.
ktorý priemyselník prenecháva obchodníkovi za realizáciu svojich tovarov;
koloniálny z., bezprácny z.;
úžernícky z.
(Jil.);
podnikateľský, súkromnokapitalistický z.;
z. z vykorisťovania;
účasť (podiel) na z-u;
honba za z-om;
zdroj z-ov;
Bane niesli znamenité zisky.
(Hor.);

ekon. (v kapit. hosp.) nadhodnota v pomere k celému kapitálu vloženému do výroby, ktorá navonok vystupuje ako plod tohto kapitálu;
miera z-u pomer nadhodnoty k celému kapitálu vyjadrený v percentách;

ziskový príd. m.: z. záujem, z-á pohnútka

získať, -a, -ajú dok.

1. (čo, zastar. i čoho) dosiahnuť rozličným spôsobom (prácou, snažením, úsilím ap.) pre seba al. pre niekoho, nadobudnúť niečo, domôcť sa niečoho;
zarobiť (napr. peniaze): z. zručnosť, skúsenosť, úspech, rozhľad v niečom;
z. hodnosť, vyznamenanie, z. (si) zásluhy, z. výhodu, (dobrú) pozíciu v niečom, niekde;
z. súhlas;
z. predstih, náskok, prvenstvo v niečom;
z. vedenie, prvú cenu (napr. v športovom súťažení);
z. (si) priazeň, sympatiu, lásku niekoho, z. (si) obdiv, popularitu, z. si úctu v očiach niekoho;
z. pochvalu za niečo;
z. (si) posmech
utŕžiť;
Odkašlal si raz, dva razy, aby času získal. (Kal.) Učiteľ si nijakej dôvery nezískal. (Taj.);
z. majetok, pozemok;
z. peniaze;
z. z repy cukor
vyrobiť;
z. z hektára väčšie výnosy;
lek. získaná imunita, dispozícia k chorobe ktorá vznikla počas života, nie vrodená;
šach. z. kvalitu vymeniť figúru nižšej hodnoty za vyššiu figúru;

2. (koho pre čo, čomu, za koho, za čo) dosiahnuť, že niekto sa začne niečím zaoberať, že prijme nejakú funkciu al. úlohu, že súhlasí s nejakou myšlienkou, zámerom ap.: z. mládež pre umenie, z. ľudí pre dobrú vec, z. niekoho pre svoj návrh;
z. niekoho za spojenca, spolupracovníka, za odberateľa časopisu;
Bože, tento dom získať, národu prebudiť!
(Taj.) (Vrba) získa dvoch členov do JRD. (Tal.)

3. (koho) vzbudiť v niekom náklonnosť, priazeň, pritiahnuť niekoho na svoju stranu, nakloniť si niekoho: (Levickovci) po menších dedinách asi sto zemanov získajú. (Kal.) Ondro, aby si Rózu naspäť získal, chcel spraviť — hostinu. (Taj.) Vedela si túto nepriateľku získať. (Urb.) Kde sa zjavil, tam razom získal masy. (Kuk.)

4. (čím, na čom) nadobudnúť vyššiu kvalitu, hodnotu, dokonalosť, výhodu ap.: Čo taký mladík získa tými školami? (Ondr.) Bola nahnevaná a jej tvár tým nezískala. (Jégé) Toto dielo by získalo na pôsobivosti a pôvabe, keby malo vysvetľujúce ilustrácie. (Al.);

nedok. získavať, -a, -ajú

získateľný príd. m. ktorý možno nadobudnúť, získať: ľahko z-é kovy

získavací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na získavanie niekoho, niečoho: z-ia akcia

získavať p. získať

ziskový p. zisk

ziskožravec, -vca muž. r. pejor človek, ktorý chce mať za každú cenu zo všetkého zisk, ziskuchtivec: babylonskí ziskožravci a rozkošníci (Fig.);
bezohľadní ziskožravci (Urb.)

ziskožravý i ziskužravý príd. m. pejor. nadmerne bažiaci, túžiaci po veľkých ziskoch, ziskuchtivý, ziskubažný. žreci ziskožraví (Hviezd.);

ziskožravosť i ziskužravosť, -ti žen. r. ziskuchtivosť: ziskužravosť banských kapitalistov (Sev.)

ziskriť, -í, -ia dok. kniž.

1. (čím) spôsobiť iskrenie, zablýskať, zaiskriť: (Šuhaj) ziskril bystrými očami. (J. Kráľ) Lúč v chladnej rose, mladá luna čo zavše zľahka ziskrí ním. (Jes-á)

2. zried. (čo) urobiť iskrivým, jagavým: Jeseň, čo chlapom oči ziskrila. (Pláv.)

|| ziskriť sa

1. neos. vydať iskry, zaiskriť sa: Skočil obidvoma nohami rovno do pahrebiska. Ziskrilo sa. (Skal.)

expr. ziskrilo sa mu v očiach, až sa mu (len sa mu tak) v očiach ziskrilo (napr. od bolesti, od prekvapenia, od zlosti, od silného nápoja ap.);

2. ziskriť sa, zried. i ziskriť zablyšťať sa v krátkych zábleskoch, zajagať sa, zaiskriť, zasršať: oči (sa) mu ziskrili hnevom;
Až sa jej zúbky ziskria.
(Ráz.) Rosa na ďateline ziskrila sa. (Vaj.)

ziskubažný príd. m. bažiaci po zisku, ziskuchtivý. ziskubažní ľudia (Zúb.);
ziskubažné liptovské zemianstvo (Rys.);

ziskubažnosť, -ti žen. r. ziskuchtivosť

ziskuchtivec, -vca muž. r. pejor. ziskubažný, ziskuchtivý človek: Ziskuchtivcov zavrhni (Balsazár) a s vyvolenými zachráň ríšu. (Fig.)

ziskuchtivý príd. m.

1. ženúci sa za ziskom, túžiaci, bažiaci po zisku. ziskuchtiví majitelia fabrík (Letz);

2. zamierený na získanie veľkých ziskov: z-é záujmy, z-é ciele;
ziskuchtivé pohnútky
(Šolt.);

ziskuchtivo prísl.: z. si počínať;

ziskuchtivosť, -ti žen. r. dychtivosť, túžba po zisku

ziskulačný príd. m. kniž. bažiaci po zisku, ziskuchtivý, ziskubažný;

ziskulačnosť, -ti žen. r. ziskuchtivosť

ziskužiadostivý príd. m. zastar. ziskuchtivý: ziskužiadostiví ľudia (kal.) ziskužiadostivosť, -ti žen. r. honba za ziskom, ziskuchtivosť (J. Kráľ)

zísť1, zíde, zídu, rozk. zíď, mn. č. zišiel dok.

1. chôdzou sa dostať odniekiaľ dolu, zostúpiť: z. z hôr do doliny;
z. z vlaku, z voza, z koča, z auta, z koňa;
z. z pôjda, z povaly;
z. zo stromu
zliezť;
z. schodmi (po schodoch);
z. z postele
vstať;
z. zo salaša odsťahovať sa na jeseň s ovcami do dediny;
Zišli sme na dno štrbiny, do sedielka. (Bedn.) Veľký chlapík zišiel z tribúny. (Min.)

2. dostať sa pohybom z miesta na miesto, obyč. z vyššieho miesta na nižšie: Jedlo mu nezišlo hrdlom (Letz) nedostalo sa do žalúdka. Zrak mi mimovoľne zišiel na jeho kýpte nôh (Pláv.) mimovoľne som sa pozrel. Tečie jej z úst vyznanie, aké by nikdy nebolo zišlo z jazyka (Kuk.) aké by nikdy nebola povedala;
pren. Pre planý život z izieb, z kuchyne zišla až dolu k statku (Taj.) ponížila sa.

z. niekomu na um, na myseľ spomenúť si, rozpamätať sa na niečo;
ani mu na um nezišlo vôbec si nespomenul;

3. (z cesty, z chodníka ap.) opustiť cestu, odbočiť: Kone v tme nikým nevedené zišli z cesty. (Min.);
z. z chodníka;
Keď Jančuš zišiel z ľadu, dostal sa do snehového záveja.
(Min.)

4. (z čoho i bezpredm.) byť odstránený z povrchu niečoho;
zmiznúť, stratiť sa. sneh zišiel;
škvrna zo šiat zišla;
(Smola) vraj zíde, keď sa zoderie.
(Taj.) Poškrabala (dukát) nechtíkom a zlatá blanka zišla z neho. (Jégé) Úsmev nezíde jej z červených líc (Tim.) neprestane sa usmievať. Pálené všelijakej chuti nezišlo zo stola (Tim.) stále ho bolo hojne.

zišlo mu niečo z umu, z mysle zabudol na niečo;
z. z rozumu pomiasť sa, zblázniť sa;
z. zo sveta zomrieť, zahynúť;
Zíde z očí, zíde z mysle prísl. čo (koho) nevidíme, na to (na toho) ľahko zabudneme.

5. hovor. (o čase) uplynúť, minúť sa. čas, termín mu už zišiel;
až mu dovolenka zíde
;

nedok. schádzať1

zísť2, zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel dok. hovor. vzísť, vzklíčiť, vyklíčiť: Zíde žitko zaoranô. (Botto) Čo zišlo (na poli) — z toho za noc poubúda. (Ráz.);

nedok. schádzať2

zistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť dok. (čo i so spoj. class="b0">že) skúmaním niečo poznať ako isté, vyskúmať skutočný stav niečoho;
prísť na niečo;
spozorovať, objaviť niečo: z. dôvod, podstatu, význam niečoho, z. príčinu choroby, z. počet, polohu, výsledok niečoho;
z. stratu peňazí;
na mieste zistiť situáciu
(Al.);
z. príbuznosť medzi niečím;
Nemci zistili pohyb celých partizánskych jednotiek.
(Tat.) Zistil, že ide iba o chrípku. (Tal.) Zistí, čo je to. (Pláv.) Zistil, v ktorej hlásateľni má službu Kolesár. (Štef.);
práv. z. skutočný stav veci, z. totožnosť niekoho, otcovstvo niekoho;
fyz., chem. zistenie obsahu, tvrdosti, hustoty ap.;

nedok. zisťovať, -uje, -ujú

zistiteľný príd. m. ktorý sa dá zistiť: z-á zákonitosť, z. výsledok niečoho, z-á chyba;

zistiteľnosť, -ti žen. r.

zištník, -a, mn. č. -ci muž. r. zried. zištný človek, ziskuchtivec (Jes-á)

zištný príd. m. majúci na zreteli zisk, vypočítavý, prospechársky, ziskuchtivý: z. človek;
z. zámer, z. záujem;
urobiť niečo zo z-ých dôvodov;
z-á politika;
zištné myšlienky
(Hviezd.);
Imro svojím zištným počínaním urážal slovenské zemianstvo. (Rys.);

zištnosť, -ti žen. r. vypočítavosť, ziskuchtivosť

zisťovací, -ia, -ie príd. m. ktorým sa niečo zisťuje: z-ie práce, z. význam;
gram. z-ie otázky ktoré vyžadujú potvrdenie al. popretie obsahu vety

zisťovať p. zistiť

Naposledy hľadané výrazy

1. zis��ova�� v Slovníku slov. jazyka