Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zbraň” v Slovníku slovenského jazyka

zbraň, -ne, -ní žen. r. nástroj, predmet, prostriedok, ktorým sa bojuje: sečná, bodná, strelná z. ďalekonosné z-e, atómové, vodíkové, bakteriologické z-e, z-e hromadného ničenia;
zaistiť, odistiť z.
;

pren. prostriedok, nástroj, konanie ap. na získanie, dosiahnutie niečoho: Marxizmus je ideologická zbraň komunistov. — Zbraň jej (Maríny) sú slzy. (Sládk.)

kniž. zodvihnúť z. začať bojovať;
skrížiť si s niekým z. (z-e) dať sa do boja;
(stáť) so z-ou v ruke ozbrojený;
z-e stíchli prestalo sa bojovať;
oddych z-í bojová prestávka;
druh v z-i spolubojovník;
voj. Na poctu z.! Na rameno z.! K nohe z.! povely

zbrániť1, -i, -ia dok. zried. (komu s neruč.) zabrániť, nedovoliť: (Matka) zbránila jej prísť domov. (Šolt.) Maž zbráni synovi vziať si pastierku. (Dobš.);

nedok. zbraňovať, -uje, -ujú

zbrániť2, -i, -ia dok. zried. (čo) pobrániť: z. pole

Naposledy hľadané výrazy

1. zbraň v Slovníku slov. jazyka