Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zbi��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zbiehať sa p. zbehnúť sa

zbierať sa1, -a, -ajú nedok.

1. hovor. spájať sa dovedna, hromadiť sa, zhromažďovať sa: mračná sa zbierali;
pren. expr. sliny sa mi zbierajú mám chuť na niečo;

2. expr. vstávať, dvíhať sa: z. sa zo zeme, zo stoličky, z postele;

3. zotavovať sa, spamätávať sa: pacient sa už zbiera

zbierať sa2, -a, -ajú nedok. hnisať: zbiera sa mu ruka, noha, prst

zbičovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo) zbiť, zošľahať bičom: zbičovaný otrok, pes;
z. niekoho na smrť
veľmi

zbiedený príd. m. expr. biedny, ubiedený: z-í ľudia;
z-á tvár
;

zbiedene prísl. biedne, ubiedene: vyzerať z.

zbiednieť, -ie, -ejú dok.

1. stať sa biednym, chudobným: zbiednené robotníctvo;
Zbiednel a žil beznádejne.
(Jégé)

2. stať sa slabým, nevládnym, chudorľavým;
oslabnúť, zoslabnúť: Na Tichom nebolo tváre, zbiednel, schudol. (Vaj.) Veď som len ostarela a zbiednela. (Al.)

zbiehať p. zbehnúť

zbiehavý príd. m.

1. zbiehajúci sa, schádzajúci sa, konvergentný (op. rozbiehavý): z-é čiary;
hosp. z. postoj koňa keď sa osi nôh k sebe približujú;

2. bot. z. list ktorého spodné okraje zbiehajú po byli smerom nadol;

zbiehavosť, -ti ž.: les. z. kmeňa zmenšovanie hrúbky kmeňa smerom od koreňov ku korune

zbieliť, -i, -ia dok. (čo) zafarbiť, sfarbiť do biela, na bielo, urobiť bielym, obieliť: priepasť zbielená šuminou (Vaj.);
tvár ani zbielené plátno (Podj.)

zbierací i zberací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci, určený na zberanie, na zbieranie;
týkajúci sa zberu, zberania, zbierania: zbierací hárok;
odb. zberacia šachta;
z. trolej
zberač prúdu na elektrických vozidlách

zbierať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) trhať plody, ovocie, najmä lesné: z. jahody, maliny, čučoriedky;
z. huby
;

2. zhromažďovať niečo roztrúsené, rozhádzané, porozsýpané (obyč. po zemi): z. drevo, žalude, klásky;
z. smeti, omrvinky
;

3. zhromažďovať, sústreďovať na jedno miesto niečo roztratené, nachádzajúce sa na viacerých miestach: z. zošity, výkresy (po vyučovacej hodine);
z. hlasovacie lístky, podpisy;
z. peniaze
robiť zbierku;
z. obrazy, známky, porcelán robiť si z nich zbierku;
pren.: z. (si) myšlienky sústreďovať sa na niečo;
z. odvahu, smelosť osmeľovať sa;
z. silu, vôľu pripravovať sa na vykonanie niečoho;

4. hovor. expr. (koho) pomáhať niekomu vstať, dvíhať: Zbili ho tak, že ho museli zbierať. (Vám.)

zbierka, -y, -rok žen. r.

1. zhromažďovanie, zbieranie, vyberanie niečoho: konať, usporiadať z-u;
Pri zbierke bol tanier rúče nakopený.
(Lask.)

2. rôzne predmety (obyč. umelecké, pamätné ap.) zhromaždené na jedno miesto a usporiadané podľa určitých kritérií: z. skla, porcelánu, obrazov, nábytku, známok, zápalkových škatuliek;
muzeálne, galerijné z-y
;
škol. prírodopisné z-y kolekcia preparovaných zvierat ap. slúžiaca ako účelná pomôcka;
fyzikálne z-y pomôcky pre vyučovanie fyziky;

3. kniha, knižné vydanie súboru literárnych prác nejakého autora alebo ľudovej slovesnosti: z. noviel, básní, veršov;
z. ľudových piesní, povestí, rozprávok, prísloví a porekadiel
;
práv. Zbierka zákonov a nariadení oficiálna periodická publikácia, v ktorej sa zverejňujú nové právne ustanovenia a zákony;

zbierkový príd. m. k 1 : z-á akcia;

zbieročka, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

zbíjač, -a muž. r. ban. baník pracujúci so zbíjačkou

zbíjací, -ia, -ie príd. m. tech. slúžiaci, určený na zbíjanie: z-ie kladivá

zbíjačka, -y, -čiek žen. r. ban. druh pneumatického kladiva: pneumatická, elektrická z.

zbíjať1, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čo do čoho) tlčením, údermi spájať dovedna (obyč. niečo drevené pomocou klincov), stĺkať: z. skriňu, plot;
Šibenice zbíjajú.
(Lask.)

2. (čo) spájať, stmeľovať. z. syr, maslo do hrúd;

3. (čo) tlčením, údermi zrážať, otĺkať, obíjať: z. orechy, jablká;

4. (čo) odlamovať vrstvy horniny: ban. z. uhlie;

5. zried. (čo) stláčať, zrážať dolu. Prúd dažďa zbíjal dym. (Jes.);

dok. zbiť1

|| zbíjať sa spájať sa, stmeľovať sa do väčších celkov: mokrý sneh sa zbíja;
maslo, syr sa zbíja
;
pren. Kŕdle ľudí sa zbíjali dokopy. (Hor.) dok. Zbiť sa1

zbíjať2, -a, -ajú nedok. expr. (koho i bezpredm.) násilím brať niekomu niečo, okrádať, kradnúť, lúpiť: Môj praded zbíjal z tohto hradu kupcov. (Vaj.) Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal. (Botto)

zbijca, -u, mn. č. -ovia muž. r. zastar. zbojník. štít domu, vystaveného z hláv povraždených kyjom zbijcu (Dobš.)

zbiľagovať, -uje, -ujú dok. (koho čím) obviniť niekoho z niečoho, očierniť: z. niekoho zradcovstvom, odrodilstvom

zbilancovať, -uje, -ujú dok. (čo)

1. účt. urobiť záverečné účtovanie, účtovnú súvahu;

2. celkove niečo zhodnotiť, posúdiť: z. pracovné úspechy, výsledky;
z. činnosť niekoho

zbiť1, zbije, zbijú, rozk. zbi;
zbitý dok. (čo)

1. tlčením, údermi spojiť niečo dovedna (obyč. niečo drevené pomocou klincov), stĺcť: z. truhlu, skriňu, policu;

2. tlčením spojiť, stmeliť: z. syr, maslo (do hrúd);

3. tlčením, údermi pozrážať, otĺcť, obiť: z. orechy, jablká;
z. kus uhlia, skaly
;

4. tlčením, údermi, šliapaním, šľahaním dažďa, krúp ap. poškodiť, dolámať: zbitý jačmeň, zbité pole, zbitá záhrada;
pren. Tvoju hrdosť chcem zbiť (Jes.) zlomiť, potlačiť;

nedok. zbíjať1

|| zbiť sa1 spojiť sa, stmeliť sa: Nutno mať na zreteli, aby sa rezance nezbili. (Vans.);
pren. Ľudia sa zbili do hŕby. (Jes-á);

nedok. zbíjať sa

zbiť2, zbije, zbijú, rozk. zbi;
zbitý dok. (koho, čo) údermi spôsobiť niekomu al. niečomu bolesť, nabiť, ubiť;
potrestať bitkou: z. psa, koňa;
z. dieťa;
z. niekoho po hlave, po chrbte, po rukách
;
expr. z. niekoho ako koňa, ako psa veľmi;
z. niekoho do krvi veľmi, obyč. tak, že začne krvácať;
z. niekoho na smrť tak, že môže zomrieť

chodí ako zbitý (pes) a) nahrbený, skrčený;
b) prestrašený, poplašený

|| zbiť sa2 zried. (bezpredm. i s kým) zviesť boj, bitku, dostať sa do bitky, pobiť sa: Vrabce zbili sa nekresťansky. (Ondr.)

zbiť3, zbije, zbijú, rozk. zbi dok. bás. zried. (o srdci) rozbúšiť sa: Srdce jak zvon prudko zbilo. (hviezd.)

zbitec, -tca i zbitník, -a mn. č. -ci muž. r. nár. bitkár (Hviezd., Jégé)

Naposledy hľadané výrazy

1. zbi�� v Slovníku slov. jazyka