Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zazvoniť” v Slovníku slovenského jazyka

zazvoniť, -í, -ia dok.

1. (o zvone) vydať tón, zaznieť: zvon, umieráčik zazvonil.;

2. (čím, na čom; class="sc" /> na čo, na koho i bezpredm.) nárazom, nárazmi spôsobiť, že sa zvon al. zvonček rozochveje a vydá zvuk;
zvonením niečo oznámiť, zvonením niekoho privolať, zavolať: z. zvončekom;
Hrkala zazvonil na veľkom zvone.
(Tim.) Zazvonili. Opona sa dvíha. (Šteinh.);
z. na deň, na poplach;
z. na sluhu, na vrátnika;
Farár naložil zazvoniť miesto zvolávania.
(Taj.)

3. (o iných kovových al. sklených predmetoch) vydať zvuk podobný zneniu zvona: šabľa zazvonila, kosa zazvonila, čakan zazvonil, ostrohy zazvonili;
pohár zazvonil
;

4. (čím, o čo) spôsobiť, že niečo, obyč. nejaký kovový al. sklený predmet vydá zvuk podobný zneniu zvona: z. ostrohami, čakanom;
z. pohármi;
Palier zazvonil o koľajnicu.
(Zúb.)

5. expr. (o hlase, smiechu ap.) jasne, zvonivo zaznieť: hlas zazvonil, smiech zazvonil

Naposledy hľadané výrazy

1. zazvoniť v Slovníku slov. jazyka