Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zavra��di��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zavrátiť sa, -i, -ia dok. zried. zvrátiť sa, vyvrátiť sa: Hlava sa jej zavrátila. (Škult.)

zavracať1 p. zavrátiť

zavracať2, -ia, -ajú dok. (čo) vracaním zašpiniť, povracať: z. perinu, koberec

závrat, -u muž. r. pocit porušenia telesnej rovnováhy: mať, dostať z., trpieť z-mi

zavrátiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho) zastaviť, zadržať a prinútiť k návratu;
zahnať späť: z. ovce, kravy;
Šla (Marina) preč, ale pani ju zavrátila.
(Tim.)

2. expr. (koho) s krikom napomenúť, zakríknuť, zahriaknuť, okríknuť: Tety ju nikdy nenavrátili. (Šolt.) Olejkár ho zavráti: „Nepleť, chlapče!“ (Ráz.-Mart.);

nedok. zavracať1, -ia, -ajú

závrativý príd. m. zried.

1. vzbudzujúci, vyvolávajúci závrat: z. opoj (Hviezd.);

2. trpiaci na závrat;
zachvátený závratom: z-á hlava (Hviezd.)

závratník, -a, mn. č. -ci muž. r. zastar. rozvratník, násilník: Pelmány je lump, závratník. (Vaj.);

závratnícky príd. m.: z-e podujatia (Vaj.) závrtníctvo, -a stred. rozvratníctvo, násilníctvo (Vaj.)

závratný príd. m.

1. vzbudzujúci, vyvolávajúci závrat: z-á strmina, hĺbka, priepasť, z-é úbočie;

2. expr. veľmi veľkých rozmerov, veľmi veľký (čo do rozmerov, intenzity ap.), ohromný, obrovský. z-á rýchlosť, z-á suma;
z. strach;
z-á radosť, slasť, z-á kariéra;
z-é šťastie
;

závratne prísl.: z. strmý, hlboký, z. rýchly;

závratnosť, -ti žen. r. expr. neobyčajná veľkosť, neobyčajná intenzita: z. kariéry

zavravieť, -í, -ia dok.

1. (čo i bezpredm.) prehovoriť, povedať, preriecť: Zavravel čosi, ale hlas nevyšiel mu z hrdla. (Jil.) „Mal by už prísť!“ — zavravela. (Rys.)

2. (čo) rečou, hovorením odviesť, odvrátiť pozornosť od niečoho, zahovoriť: (Paľko) chcel zavravieť vec. (Rys.) „Choďte domov!“ — zavravel Mišo nezvyklú situáciu. (Gráf);

nedok. zavrávať, -a, -ajú

zavrávorať, -á, -ajú dok. kniž. zastar. zatackať sa, zapotácať sa: Zavrávoral a padol. (Vaj.) Zavrávorajúc, klesla som do náručia Anny. (Vans.)

zavraždiť, -í, -ia dok. (koho, čo) vraždou pripraviť o život, vraždou usmrtiť, zabiť: úkladne, zákerne niekoho z.;
Sľuboval mi zámok, ak zavraždím kráľa.
(Kal.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zavra��di�� v Slovníku slov. jazyka