Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zaviť” v Slovníku slovenského jazyka

zaviť1, -vije, -vijú dok.

1. (čo, koho do čoho) zabaliť, zavinúť do niečoho, obaliť, ovinúť niečím: z. dieťa do vankúša;
z. chorého do obkladov
;

2. (čo do čoho) vitím vpliesť, zapliesť: z. kvet do venca;

3. (koho; class="sc" /> koho do čoho) dať, upevniť mladej žene po sobáši na hlavu čepiec: z. mladuchu;
(Iľa) je taká spokojná, akoby ju boli zavili do čepca.
(Tim.);

nedok. zavíjať, -a, -ajú

|| zaviť sa (dočoho i bezpredm.) zabaliť sa, zavinúť sa;
obaliť sa, ovinúť sa niečím;
pren. Čerešňa sa zavila do bieleho kvetu (hor.) pokryla sa kvetmi, zakvitla;

nedok. zavíjať sa

zaviť2 p. zeviť

závit, -u muž. r. niečo (napr. prehĺbenina, ryha ap.) špirálovite stočené, zatočené, zakrútené: z. na skrutke, na cievke;
koleso, tyč so z-mi;
hlboký, plytký z.;
vyrezávať, sústruhovať z-y
;
anat. mozgové z-y;

závitový príd. m.: z. nôž na rezanie závitov;

závitok, -tku muž. r. zdrob.

zäviť p. zeviť

zavítať, -a, -ajú dok. kniž. prísť: Jar zavítala. (Škult.) Zima zavítala. (Kuk.) Máj zavítal. (Šteinh.) Štúr zavítal do Bratislavy. (Vlč.)

závitkový príd. m. majúci tvar závitku;

závitkovite prísl.: z. stočené rohy

závitnica, -e, -níc žen. r.

1. krivka, ktorá sa v rovine závitmi vzďaľuje od pevného bodu al. ktorej závity v priestore stúpajú okolo myslenej, príp. skutočnej osi, špirála: narysovať, nakresliť z-u, keramika zdobená z-ami;

2. tech. nástroj na rezanie vonkajšieho závitu;

závitnicový príd. m. majúci tvar, podobu závitnice, špirálový: z-á struna, pružina, z-é pero

závitnicovitý príd. m. majúci tvar, podobu závitnice, podobný závitnici, špirálovitý: z-é schody;
z-é cievy

závitník, -a, muž. r. tech. nástroj na rezanie vnútorných závitov: rezať závity z-om

závitok p. závit

závitorez, -u muž. r. tech. : závitník: rezať závity mechanickými z-mi

závitový p. závit

Naposledy hľadané výrazy

1. zaviť v Slovníku slov. jazyka