Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zatv��ri��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zatváriť sa, -i, -ia dok. (ako) prejaviť niečo výrazom tváre;
chvíľu, krátko, istý čas sa nejako tváriť: urazene, tajomne, tajnostkársky sa z.;
záhadne, posmešne sa z.

zatvrdzovať,zatvrdzovať sa p. zatvrdiť, zatvrdiť sa

žatva, -y, -tiev žen. r.

1. kosenie, kosba, žatie obilia;
zber úrody obilia z polí: ručná, strojová ž.;
dobrá, bohatá ž.;
pomáhať v ž-e;
keď sme chodili na Dolnú zem na žatvu
(Tim.);

pren. výsledok, súhrn nejakej činnosti;
zisk: divadelná ž.;
bohatá ž. dojmov a zážitkov;
smrť mala bohatú ž-u
umrelo, zahynulo veľa ľudí (napr. pri epidémii, vo vojne ap.);

2. čas, obdobie kosenia a zberu obilia z polí: cez ž-u, po -že;

žatevný, zried. i žatvový príd. m.: z-é práce, ž-é piesne, ž. veniec

zatvárací, -ia, -ie príd. m.

1. uspôsobený, zariadený na zatváranie: z. nôž, z. špendlík;

2. z-i hodina záverečná (v obchodoch, v hostincoch)

zatvárať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) privierať, zaťahovať, posúvať, zasúvať okná, dvere ap. tak, aby boli zatvorené;
privretím, zasunutím okien, dverí ap. znemožňovať prístup do nejakého priestoru;
zavierať: z. oblok, bránu, dvere;
z. skriňu;
z. byt, obchod
;
hovor. z. fľašu zátkovať;
z. kohútik (na vodovode) zaťahovať

z. pred niekým dvere znemožňovať mu vstup, prístup niekam;

2. (čo) niečo roztiahnuté, rozovreté, roztvorené sťahovať, zovierať, sklápať, zavierať: z. dlaň, ruku;
z. knihu, notes;
z. debnu;
z. dáždnik;
z. oči
pri zaspávaní;

3. (čo) ukrývať, skrývať, ukladať niekam: z. peniaze;
z. (pred deťmi) zápalky, lieky
;

4. (čo) zastavovať, znemožňovať činnosť niečoho, rušiť, likvidovať: z. bane, továrne, obchody, školy;

5. (koho) dávať do väzenia, uväzňovať, zavierať: z. rozkrádačov národného majetku;

6. zastar. robiť závery, usudzovať, predpokladať, vyvodzovať, uzatvárať: T čoho zatváraš, že je kostol pravoslávny? (Kuk.) Z toho sa dá zatvárať, že tu bolo živšie. (Lask.);

dok. k 1-5 zatvoriť

|| zatvárať sa

1. (o dverách, oknách ap.) neostávať otvorený, odtiahnutý, odsunutý;
posúvať sa, zasúvať sa, zapadať na svoje miesto;
zavierať sa: dvere, okná sa zatvárajú;

2. zvierať sa, zovierať sa, sklápať sa;
sťahovať sa;
zavierať sa: ruka, dlaň sa zatvára;
dáždnik sa zatvára;
kvet sa (na noc) zatvára;
oči sa mu (jej, im) zatvárajú
pri ospanlivosti;

3. izolovať sa od iných ľudí zdržiavaním sa v neprístupnom, oddelenom priestore: Notár sa zatváral do svojej izby. (Urb.);
pren. Zatvára sa do seba (Tim.) stáva sa nespoločenským, samotárom;

dok. zatvoriť sa

zatváravý príd. m. ktorý sa môže sám zatvárať: bot. z-é bunky

žatviar, -a muž. r. trochu zastar. žatevný robotník: Žatviari vrátili sa z Uhier. (Šolt.);

žatviarka, -y, -rok žen. r.: žatviarsky príd. m.: ž-a tvrdá dlaň (Štítn.)

zátvor, -u, 6. p. -e muž. r.

1. zariadenie na upevňovanie niečoho zatvoreného (okien, dverí ap.): uzavrieť okno, dvere na z.;
poistný, bezpečnostný z.

posadiť niekoho pod z. zatvoriť, uväzniť;
držať niekoho pod z-om zatvoreného, uväzneného;

2. práv. opatrenie, ktorým sa majiteľovi majetku zabraňuje voľne ním disponovať: súdny, trestný, exekučný z.;

3. zried. uväznenie, väznenie: Uháňali z radosti z vyslobodenia zo zámockého zátvoru. (Jégé);

zátvorový príd. m.

zátvora, -y, -tvor žen. r. zried. závora: Ktosi odtíska zhrdzavenú zátvoru. (Fel.)

zatvorený príd. m.

1. (o oknách, dverách ap.) ktorý je posunutý, zasunutý, zapadnutý na svoje miesto: z-é dvere, z-é okno, z-á brána

mať z-é dvere k niekomu, niekam nemať prístup;
polit. konferencia za z-ými dvermi s vylúčením novinárov a verejnosti;
hovor. chodiť so z-ými očami nič si nevšímať, byť nevšímavý;

2. ktorývchod, vstup, otvor zahradený, prehradený, nie voľne prístupný: z. byt, dom, z. kufor;
lingv. z-á samohláska artikulovaná s malým čeľústným uhlom, úzka;
z-á slabika zakončená spoluhláskou;

3. tvoriaci celok, celý, úplný. z. kruh;

zatvorene prísl.: lingv. vyslovovať samohlásky z.;

zatvorenosť, ti žen. r.

zatvoriť, -í, -ia dok.

1. (čo) privrieť, zatiahnuť, posunúť, zasunúť okná, dvere ap. na svoje miesto;
privretím, zasunutím okien, dverí znemožniť prístup do nejakého priestoru;
zavrieť: z. oblok, bránu, dvere;
z. miestnosť, byt
;
hovor. z. fľašu zazátkovať;
z. kohútik (na vodovode) zatiahnuť

z. niekomu (pred niekým) dvere znemožniť mu vstup, prístup niekam;
z. (si) srdce pred niečím, pred niekým zatvrdiť sa;

2. (čo) niečo roztiahnuté, rozovreté, roztvorené stiahnuť, zovrieť, sklopiť, zavrieť: z. ruku, dlaň;
z. knihu, zošit, notes;
z. kufor;
z. dáždnik;
z. oči
i pren. a) zaspať;
b) zomrieť;
z. ústa i pren. prestať hovoriť;

3. (čo) ukryť, skryť, uložiť niečo niekam: z. peniaze, potraviny (pred niekým);

4. (čo) zastaviť, znemožniť činnosť niečoho, uzavrieť, zrušiť, zlikvidovať: z. bane, továrne;
Maďarskí nacionalisti zatvorili Maticu slovenskú a slovenské gymnáziá.

5. (koho) dať do väzenia, uväzniť, zavrieť: Kramára zatvorili, lebo povedal čosi na kráľa. (Urb.);

nedok. zatvárať

|| zatvoriť sa

1. (o dverách, oknách ap.) neostať otvorený, odtiahnutý, odsunutý;
posunúť sa, zasunúť sa, zapadnúť na svoje miesto;
zavrieť sa. oblok sa zatvoril, skriňa sa zatvorila;

2. zovrieť sa, sklopiť sa, stiahnuť sa, zavrieť sa: dlaň, ruka sa zatvorí;
kniha sa (mi) zatvorila, kufor sa zatvoril;
oči sa mu zatvorili
i pren. zaspal;

3. izolovať sa od ľudí uzavretím sa, zdržovaním sa v oddelenom priestore: z. sa do izby, do komory;
z. sa pred ľuďmi, pred priateľmi
prestať sa s nimi stýkať;

nedok. zatvárať sa

zátvorka, -y, -riek žen. r. interpunkčné znamienko ohraničujúce úsek textu, ktorý je poznámkou, vysvetlením ap.;

mat. znamienko ohraničujúce počtový výraz, ktorý je súčiastkou iného počtového výrazu

zátvorný príd. m. práv. týkajúci sa zátvory, súvisiaci so zátvorom: z. súpis

zátvorový p. zátvor

zatvrdilec, -vca muž. r. zried. tvrdohlavec, zatvrdilec (Tat.)

zátvrdilec, -lca muž. r. trochu zastar. zatvrdnutý, tvrdohlavý, neústupný človek, tvrdohlavec

zatvrdilý príd. m. trochu zastar. ktorý sa zatvrdil, ktorý nechce ustúpiť, popustiť, tvrdohlavý, neústupný, zatvrdnutý: z. človek, z. protivník;
mať z-é srdce
;

zatvrdilo prísl.: pridŕžať sa niečoho z.;
stáť na svojom z.
;

zatvrdilosť, -ti žen. r.

zatvrdiť, -í, -ia dok. (čo, koho) urobiť zatvrdnutým, tvrdohlavým, neústupným: z. svoje srdce;
neos. (Juditu) zatvrdilo a obrátila sa. (Fig.);

nedok. zatvrdzovať, -uje, -ujú

|| zatvrdiť sa stať sa zatvrdnutým, tvrdohlavým, neústupným: Zatvrdilo sa srdce Ismu-Ada. (Fig.) Zatvrdí sa a utiahne sa. (Chrob.);

nedok. zatvrdzovať sa

zatvrdlina, -y, -lín žen. r. stvrdnuté miesto na tele (napr. od úderu): bolestivé z.;
z. na koži
;

zatvrdlinka, -y, -niek žen. r. zdrob. expr.

zatvrdlivý príd. m. zried. tvrdohlavý, zatvrdnutý: hriešnik z. (Tat.);

zatvrdlivo prísl.: hľadí z. (Fig.);

zatvrdlivosť, -ti žen. r.

zatvrdnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. trochu, čiastočne stvrdnúť: betón, cement zatvrdol, malta zatvrdla;
svaly mu zatvrdli
;

2. stať sa tvrdohlavým, zatvrdnutým, neústupným, zatvrdiť sa: Zatvrdol a mlčal ako hrob. (Krno)

zatvrdnutý (kniž. zastar. i zatvrdlý) príd. m.

1. (čiastočne) tvrdý, stvrdnutý: z. chlieb;
zatvrdlá pôda
(Vaj.);

2. zatvrdilý, tvrdohlavý, neústupný: zatvrdnuté srdcia (Vans.);
zatvrdlá pokora (Min.);

zatvrdnuto (kniž. zastar. i zatvrdle) prísl.;

zatvrdnutosť (kniž. zastar. i zatvrdlosť), -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. zatv��ri�� v Slovníku slov. jazyka