Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zatočiť” v Slovníku slovenského jazyka

zatočiť, í, -ia dok.

1. (čím, kým) urobiť s niečím, s niekým kruhovitý pohyb, skrútnuť niečo, niekoho okolo osi;
trochu, krátko, istý čas točiť: z prsteňom, kľúčom, volantom;
Zatočila mnou ako dieťaťom.
(Jégé)

2. (čo do čoho) zavinúť, zamotať, zakrútiť: balík v šatke zatočený (Urbk.);

3. (kam) zamieriť, odbočiť: Zatočia do prvej pajty. (Kuk.)

4. expr. (s kým) zakročiť proti niekomu: nemilosrdne, energicky, prísne s niekým z.;
Kto vie, ako osud so mnou zatočí
(Greg.) čo ma očakáva, čo sa so mnou stane;

nedok. k 2, 3 zatáčať, -a, -ajú

|| zatočiť sa

1. urobiť kruhovitý pohyb, zakrútiť sa: Jastrab sa nad mlynom zatočil. (Taj.);

pren. hovor. zatancovať si: Zakrepčíme si, zatočíme sa. (Hviezd.)

zatočila sa mu hlava, svet sa s ním zatočil dostal závrat;

2. stratiť rovnováhu, zatackať sa, potočiť sa, obyč. od slabosti, úderu ap.: S ľakom spozorovala, že sa zatočila. (Tim.)

3. hovor. (kam) zmeniť smer, zabočiť, odbočiť, zatočiť: auto sa zatočilo;
Utečenec sa zatočil smerom ku krížu.
(Leitz);

nedok. k 3 zatáčať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. zatočiť v Slovníku slov. jazyka