Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zastaviť” v Slovníku slovenského jazyka

zastaviť1, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) spôsobiť, zapríčiniť, aby sa niekto (niečo) prestal (prestalo) pohybovať, pristaviť: z. voz, auto, vlak;
V nedeľu zastavil (Ďuro) Jana.
(Min.)

2. (čo) prerušiť chod, činnosť niečoho: z. rádio;
z. mlyn, mláťačku;
z. výrobu;
z. premávku
;
voj. z. útok, paľbu;
práv. z. trestné konanie, vyšetrovanie;
lesk. z. krvácanie;

3. ustať v pohybe, prestať sa pohybovať, zastať, zastaviť sa: Kulíšek zastavil s koňmi pred oknami. (Zgur.) Za dedinou zastavia. (Ráz.-Mar.)

4. (čo) uzavrieť prístup k niečomu postavením niečoho pred niečo, zahradiť: Dvere do bibliotéky zastaviť skriňou. (Vaj.) Mihvok nemohol ujsť, lebo východ zastavil Adam. (Jégé);

nedok. zastavovať, -uje, -ujú

|| zastaviť sa

1. ustať v pohybe, prestať sa hýbať, prestať sa pohybovať, zastať: voz sa zastavil, auto sa zastavilo;
zástup, sprievod sa zastavil;
kôň sa zastavil
;

2. prerušiť svoj chod, ustať v činnosti, zastať: hodiny sa zastavili, stroje sa zastavili, motor sa zastavil, mlyn sa zastavil;
srdce sa mu zastavilo
zomrel;
dych sa mu zastavil prestal dýchať

hovor. expr. rozum sa mu nad tým zastavil nemohol to pochopiť;

3. (kde) pristaviť sa, zdržať sa: Vše zastavil som sa pri starom kraviarovi. (Taj.) Niko sa zastavil v čitateľskom krúžku. (Kuk.)

4. zried. (nad čím, nad kým) pozastaviť sa: Niet človeka, čo by sa nad Milkou nezastavil. (Kal.);

nedok. zastavovať sa

zastaviť2, -í, -ia dok. hovor. (čo čím) zaplniť postavením niečoho, zastavať: z. parcely domami

zastaviť3, -í, -ia dok. kniž. zastar. (čo) dať do zálohu, založiť: z. periny (Kal.);
z. krajinu (Záb.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zastaviť v Slovníku slov. jazyka