Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zase” v Slovníku slovenského jazyka

zase p. zas

zasedieť sa, -í, -ia dok. hovor. expr. pohodlne sa niekde usadiť, rozsedieť sa;
posedieť si: Mať sa zasedela a nemala v úmysle odísť. (Zúb.) Zasedel sa s nami pri pohári vína. (Vaj.)

zasekeriť sa, -í, -ia dok. hovor. expr. zaťať sa, zatvrdiť sa. (Eva) sa zasekerí. (ráz.) Zasekeril sa a reči padali na neho ako hrach na stenu. (Hor.)

zašeriť sa, -ie, -ejú dok. zried. začať sa šerieť: prejaviť sa šerým sfarbením: Obloky sa zašereli. (Vaj.)

zasedanie, správ. zasadanie

zasedať, správ. zasadať

zásek, -u muž. r.

1. prekážka zo zoťatých stromov: Tých veru záseky po horách nezadržia. (Ráz.) (Rubári) ostali na stráži pri záseku. (Hor.)

2. miesto, kde bolo zaťaté;
podhlovastý otvor na povrchu niečoho (obyč. dreva), spôsobený seknutím, úderom nejakého ostrého nástroja (napr. sekery): Robia do dubca záseky. (Kuk.) Spod záseku fŕkali kúsky dreva. (Ondr.)

3. jarok, priekopa: Stephenson musel vykopať hlboký zásek. (Hor.);

zásekový príd. m.

zasekať, -á, -ajú dok. (čo) prehradiť, zatarasiť zásekom, zásekmi, zarúbať, zaťať: z. cestu, chodník

zaseknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. (čo, čo komu) prehradiť, zatarasiť zásekom, zarúbať, zaťať: z. (niekomu) cestu, chodník;

pren. prekaziť, zaraziť, znemožniť: Ivanovi zaseklo sa bludárenie. (Šolt.)

2. (čo, čím do čoho) zaťať, seknúť: z. sekerou, šabľou do stromu, z. čakanom do skaly;
(Pavel) zasekol zuby do spodnej pery.
(Jil.)

3. (čo; class="sc" /> čo kam) silným stisnutím, pritlačením, zaklonením prichytiť;
pricviknúť, zacviknúť: z. jazyk medzi zuby;
Ta ruku pcháme, kde nám ju zaseknú.
(Kal.) Cigáni zasekli husle pod bradu. (Kal.) (Hanka) medzi kolenami drží zaseknutý šechtár. (Fr. Kráľ)

4. (čo) pevne stisnúť, zaťať: z. pery, zuby;

5. hovor. zastaviť sa v činnosti, v chode, v rozvoji, zaseknúť sa: Vývoz do cudziny zasekol. (Fig.) Remeslo, zaseklo. (Dobš.)

6. zried. (koho) okríknuť, zakríknuť, zahriaknuť: „To je moc!“ — zasekol ho starší (Kuk.);

nedok. zasekávať, -a, -ajú

|| zaseknúť sa

1. (do čoho, kam i bezpredm.) zaryť sa, zaboriť sa, vtlačiť sa, vtisnúť sa (obyč. o niečom ostrom, zahrotenom): sekera sa zasekla do stromu;
Tehla letela na zem, kde sa zasekla.
(Zúb.)

2. hovor. prerušiť, náhle zastaviť, skončiť nejakú činnosť, zastaviť sa v nejakej činnosti;
prestať niečo robiť: Spevák sa zasekne (Heč.) prestane spievať;
traktor sa zasekol prestal ísť;
reč sa mu zasekla prestal hovoriť;
dych sa mu zasekol prestal (na chvíľu) dýchať;

nedok. zasekávať sa

zásekový p. zásek

zašelestiť, -í, -ia dok.

1. vydať šelest, zašuštať: lístie zašelestilo, šašina zašelestila, klasy zašelestili;

2. (čím) pohýbaním niečoho spôsobiť šelest: Vietor zašelestil vrbinami. (Ondr.)

zasemeniť, -í, -ia dok. les. (čo) zasiať al. zasadiť niekde semená;
obsiať, osiať: zasemenenie priestoru porastom

zašemotiť, zried. i zašamotiť, -í, -ia dok. expr. (čo i bezpredm.) zamrmlať, zašomrať: Zašemotil čosi po nemecky. (Tat.) Záhradník len tak zašamotil, že to nič. (Dobš.) Aľoša zašemotil v rozpakoch. (Jes-á)

zašepkať (nár. i zašopkať), -á, -ajú i zašeptať (nár. i zašoptať), -tá/-ce, -tajú/-cú i zašepotať, -oce/-otá, -ocú/-otajú dok. (čo; class="sc" /> čo komu i bezpredm.) ticho, pošepky, šeptom povedať, zašuškať, pošepkať, pošeptať: Vystrel ruky zašepkajúc jej meno. (Tim.) Niečo jej zašeptal do ucha. (Hor.) „Za tebou prišli,“ zašepoce do ucha. (Tat.) Dora tlmene zašopkala. (Jil.) (Zlatá pani) zašopce: „Šaty!“ (Botto)

zašepnúť, -ne, -nú, -pol dok. ticho, pošepky, šeptom povedať, pošepkať, pošuškať, pošepnúť, šopnúť: „Aká je krásna,“ zašepne. (Min.)

zášerie, -ia stred. bás. skvost farieb v rámcov zášerí (Hviezd.);
Postojí si žena v chrámovom zášerí. (Gráf)

zašermovať, -uje, -ujú dok. expr. (čím) urobiť pohyby ako pri šermovaní, zamávať, zakývať, zatrepať niečím: z. prstom, rukou, rukami;
z. bičom, valaškou

|| zašermovať si spokojne, do vôle, istý čas šermovať

zašetriť, -í, -ia dok. zried. (čo) šetrením nahromadiť, nasporiť, našetriť, ušetriť: Dejčík bol usilovný chlap a zašetril groš. (Jil.)

zaševeliť, -í, -ia, rozk. -veľ dok. expr.

1. pri pohyboch vydať slabý šelest: lístie zaševelilo, konáriky zaševelili, pery zaševelili;

2. (čím) slabo, jemne, sotva badateľne pohnúť, pohýbať a tým spôsobiť šelest: Vetrík zaševelil lístím.

|| zaševeliť sa jemne, trochu sa pohnúť, pohýbať sa, poševeliť sa: (Dieťatko) sa zaševelilo. (Tim.)

záševok, -vku muž. r. krajč. zašitie, zošitie záhybu nasunutého na látku: mať na sukni tri z-y;
zažehlené, nezažehlené, rozpárané z-y

Naposledy hľadané výrazy

1. zase v Slovníku slov. jazyka