Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zas” v Slovníku slovenského jazyka

zas,zasa i zase prísl. opäť, opätovne, znova: Zas bol jeden z tichých večerov. (Jes.) Čo to zas stvárate, vy majster? (Vaj.) Uhlíky dvíhali sa v oblúku a zas padali. (Jaš.) Zasa čosi intrigujú vaši národniari. (Vaj.);
zas a zas stále, opätovne (zdôraznené): (Mara) zabočí ku dverám, ale vracia sa zas a zas. (Tim.) Nespal som po tri dlhé noci, stŕhal sa zo sna zas a zas. (Lajč.)

zasadiť sa, -í, -ia dok. (o čo, za čo) vynaložiť úsilie na niečo, vynasnažiť sa uskutočniť niečo, pričiniť sa o niečo: z. sa o rozkvet vlasti, za víťazstvo socializmu, za uskutočnenie niečoho;
Kto zasadí sa za práva ľudu?
(Vans.);

nedok. zasadzovať sa, -uje, -ujú

zásadne,zásadnosť p. zásadný

zasadzovať sa p. zasadiť sa

žas, -u muž. r. bás. úžas: zmeravené oko moje žasom (Hviezd.);
Žas pojal ma. (Hviezd.);
vo mne hrôzy žas (Jes.)

zásada1, -y, -sad žen. r.

1. ustálený, pevný vlastný názor, presvedčenie (obyč. o nejakej závažnej otázke), princíp: pevné, osvedčené, životné zásady, vštepovať niekomu, šíriť, uplatňovať niekde svoje z-y;

2. norma, princíp, pravidlo, ktoré má spoločenskú al. systémovú platnosť: aut. z. pravej ruky (v dopravných predpisoch)

zásada3, -y, -sad žen. r. nár. postriežka: Strežie, ako pytliak na zásade. (Taj.)

zásada2, -y, -asad žen. r. chem. látka al. polárna zlúčenina, ktorá tvorí s kyselinou soľ: silná, slabá, amóniová z.;

zásadový2 príd. m.

zasadací, -ia, -ie príd. m. určený na zasadanie, týkajúci sa zasadania: z-ia sieň v ktorej sa konajú zasadania;
z. poriadok podľa ktorého sú usadené, rozsadené osoby

zasadačka, -y, -čiek žen. r. hovor. zasadacia sieň: Do zasadačky vkročil prednosta referátu. (Karv.)

zasadanie, -ia stred. schôdza, schôdzka, zasadnutie: riadne, slávnostné z., tajné, verejné z., jarné, jesenné z. (parlamentu);
z. vlády, z. výboru Obrancov mieru

zasadať, -á, -ajú nedok.

1. mať, konať zasadanie, mať schôdzku, schôdzu, poradu, zhromaždenie: vláda, parlament zasadá;
zasadal Čs. výbor Obrancov mieru;
V paláci snem ľudu zasadá.
(Len.)

2. sadať si, usadzovať sa niekde, niekam: Po večeri zasadáme do haly. (Gab.) Keď voz zastal, práve zasadali pri posmrtnom kare. (Al.);

dok. zasadnúť

zasadiť1, -í, -ia dok.

1. (čo) vložiť, uložiť do zeme (rastlinu): z. zemiaky, paradajky, cibuľu;
z. ruže, klinčeky, z. striebornú jedľu
;

2. zried. (čo čím) vysadiť niekde rastliny al. stromy, osadiť: z. rúbanisko stromami;
Direktor dal (záhradku) zasadiť zeleninou.
(Letz)

zasadiť2, -í, -ia dok.

1. (čo, čo do čoho) vsadiť, umiestiť dovnútra niečoho. Do stĺpa dal zasadiť tabuľu. (Taj.) Procesia sa poberá za miesto, kde je zasadený kríž. (Kuk.)

2. (čo do čoho) použiť na nejakú činnosť, nasadiť, zapojiť: z. do bojov tanky, pancierové voz;
z. do žatvy kombajny
;

3. (čo komu) dať, uštedriť (zaucho, úder ap.): Paľo (Ili) zasadí zaucho. (Tim.) Dymák vyhojil sa z rán, ktoré mu medveď zasadil. (Lask.)

hovor. z. ranu, (smrteľný) úder niečomu, niekomu poškodiť niečo, niekoho, uškodiť niečomu, niekomu;
zničiť;

nedok. zasadzovať, -uje, -ujú

zásaditý príd. m. chem.

1. obsahujúci zásady: z. roztok, z-é soli, z-é pôdy;

2. majúci vlastnosti zásad: z-á reakcia;

zásadite/-ito prísl.: pôsobiť, reagovať z.;

zásaditosť, -ti žen. r.: z. roztoku

zasadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. sadnúť si, posadiť sa, usadiť sa: z. za stôl, za volant;
z. k obedu, k šitiu, ku knihe, ku kartám;
z. do kresla;
Dovoľte nám zasadnúť medzi vás.
(Greg.) Zasadneme vôkol stola. (Žáry);
pren. Noc už zasadla (Hviezd.) nastala.

2. zísť sa na zasadanie, na schôdzu, začať zasadať: V dvorane zasadol súd. (Vans.) V hostinci zasadla mestská rada. (Ráz.)

3. (čo, čo komu) zaujať miesto na sedenie, obsadiť: Bratku, zasadni ty moje miesto. (Dobš.) Pôjdeme, aby nám nezasadli. (Taj.)

4. usadiť sa, usídliť sa: Rudopoľský zasadol v otcovskom kaštieli. (Vaj.) (Gardista) pevne (v dome) zasadol. (Tat.);

nedok. k 1, 2 zasadať

|| zasadnúť si

1. usadiť sa, posadiť sa, sadnúť si, zasadnúť: z. si k pivu, k hostine (s kamarátmi);
pren. bás. Za stôl si zasadne pravda môjho ľudu (Botto) zvíťazí.

2. hovor. expr. (na koho) začať niekoho prenasledovať, preháňať, sadnúť si na niekoho: Byrokrati si nezasadli na malého človeka. (Karv.)

zasadnutie, -i stred. schôdza, schôdzka, zasadanie: pracovné, slávnostné, smútočné z. zvolať, rozpustiť z., z. vlády, parlamentu

zásadný príd. m.

1. zakladajúci sa na zásade, na zásadách, vyplývajúci zo zásady, zozásad: z-é stanovisko, z. názor, postoj, z-é rozhodnutie;

2. podstatný, základný. z-á otázka, z. problém, z. omyl, z rozdiel;

zásadne prísl. zo zásady: z. nepijem, nefajčím;

zásadnosť, -ti žen. r.

zásadotvorný príd. m. chem. majúci schopnosť vytvárať zásady: z. prvok, z. kysličník;

zásadotvornosť, -ti žen. r.

zásadový1 príd. m. konajúci, konaný, správajúci sa podľa pevných zásad: z. človek, z-á politika, kritika;

zásadovo i zásadove prísl.: robiť, konať niečo z.;

zásadovosť, -ti žen. r. vlastnosť niekoho zásadového, niečoho zásadového

zásadový2 p. zásada2

zasadziť, -í, -ia dok. zried. (čo) pokryť, zašpiniť sadzami: zasadzaný komín (Gab.)

zasadzovať p. zasadiť2

zásah, -u muž. r.

1. zasiahnutie niečoho niečím: presný, plný, priamy z. (napr. bomby);

2. úder, udretie: z. kopytom (Fig.);
Zdnuká sa ozývali zásahy sekery. (Pláv.)

3. činnosť, opatrenie na dosiahnutie istého výsledku, zákrok: z. lekára, učiteľa;
výchovný, zdravotný z.;
vykonať niečo na z. úradov;
Vydobýjať licenciu vyžaduje zásah politických činiteľov.
(Jil.)

zasahovať p. zasiahnuť

zasáľať p. zasoliť

zašalovať, -uje, -ujú dok. tes. slang. (čo) opatriť debnením, obložiť doskami, zadebniť, ošalovať

zasalutovať, -uje, -ujú dok. (komu i bezpredm.) pozdraviť salutovaním: Ktorýsi (vojak) mu zasalutuje. (Gráf) Ruka sa ťarbavo zodvihla, chlap zasalutoval. (Zgur.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zas v Slovníku slov. jazyka