Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zarečniť” v Slovníku slovenského jazyka

zarečniť, -í, -ia dok. expr. (čo i bezpredm.) chvíľu, krátko rečniť;
rečníckym spôsobom predniesť, povedať niečo: Zarečnil úryvky z Jánošíka. (Taj.) Zábava, pri ktorej zarečnili zástupcovia národností slovanských. (Vlč.)

|| zarečniť si expr. do vôle, s chuťou rečniť, porečniť si: Spisovateľ zarečnil si na tému národ a vlasť. (Tat.)

zarečniť sa, -í, -ia dok. expr. zried. zahovoriť sa: Nehnevaj sa, že sme sa tak zarečnili. (Laz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zarečniť v Slovníku slov. jazyka