Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zapo��a��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

započúvať sa, -a, -ajú dok. (do čoho i bezpredm.) sústredene začať počúvať, zahĺbiť sa do počúvania, byť celkom zaujatý počúvaním: z. sa do spevu niekoho;
Zbystrila sluch a započúvala sa.
(Fig.)

zapodhadzovať sa, -uje, -ujú dok. expr. zried. urobiť trhavé pohyby, trhavo, tackavo pokročiť: Zapodhadzoval sa po schodíkoch. (Jes-á)

zapodievať sa, -deje, -dejú, -podel dok. nár. (s kým)

1. spojiť sa, spliesť sa, zapliesť sa: S kým si sa zapodiel? (Taj.)

2. (o žene, dievčati) mať s niekým pomer, zabudnúť sa, prespať sa: Zapodela sa s Cigánom. (Švant.) (Léna) sa už druhú noc ku pôrodu trápila. Chovala na maštali vlka a s tým sa vraj zapodela. (Švant.)

zapodievať sa, -a, -ajú nedok.

1. (čím) robiť, vykonávať nejakú činnosť (obyč. pracovnú), zaoberať sa s niečím: z. sa remeslom, domácnosťou, z. sa prípravou jedál;

2. (čím, kým, s čím, s kým) venovať sa niečomu, niekomu, zaoberať sa, zamestnávať sa: z. sa problémom;
Myšlienky sa zapodievali Žofiou.
(Kuk.) Škoda je s tým sa zapodievať. (Kuk.) Neoddá sa zapodievať s týmito ľuďmi. (Al.)

|| zapodievať zried. (koho, čo) zamestnávať: Prípad s hlavátkou dlho zapodieva Mostice. (Ráz.)

zapolemizovať (si), -uje, -ujú dok. expr. (s kým, s čím, o čom i bezpredm.) trocha polemizovať: Raz si (Solovjev) zapolemizoval s Danilevským. (Vaj.) Lev si zapolemizoval s tigrom. (Karv.) Zapolemizoval som v duchu so všetkými. (Karv.)

zapolitizovať si, -uje, -ujú dok. expr. trochu, do vôle politizovať: Kupec Veles si rád zapolitizoval. (Vaj.)

započať, -čne, -čnú, -počal, -počatý, rozk. -počni dok. trochu zastar.

1. (s neruč., čo i bezpredm.) pribrať sa ku konaniu niečoho, pustiť sa do niečoho, začať: Zajtra započneme kopať studňu. (VHV) Boj sme započali. (J. Kráľ) Chlapci započali jarné pigačky. (Ráz.-Mart.) Nevedia, z ktorej strany započať. (Kuk.)

2. (s neruč.) vyjadruje počiatočnú zmenu stavu, začať: neos. Nad našou krajinou započalo svitať. (J. Kráľ)

3. (bezpredm.) začať hovoriť, rozhovoriť sa;
prehovoriť: „Pozor dávať!“ započne (stotník) mäkkým hlasom. (Hruš.) „Anča!“ započne po chvíli Jano. (Tim.);

nedok. započínať, -a, -ajú

|| započať sa mať začiatok, začať sa;
nastať: Započala sa pekná hra. (Tim.) Započal sa prvý máj. (Kuk.);

nedok. započínať sa

zápočet, -čtu muž. r. zarátanie, započítanie niečoho: dovolenka podľa z-u odpracovaných rokov;
škol. klasifikovaný z. potvrdenie v indexe, že poslucháč absolvoval prednášku al. seminár;

zápočtový príd.: turist. z-á cesta ktorú treba absolvovať na dosiahnutie odznaku „Turista ČSSR“;
škol. z. týždeň v ktorom sa dávajú zápočty

zapochybovať, -uje, -ujú dok. (o čom, o kom; class="sc" /> so spoj. class="b0">že, či i bezpredm.) prejaviť, vysloviť pochybnosť, neistotu, nemať istotu, začať pochybovať: Zapochybovala o sebe. (Min.) „Stará mať možno ani nepríde,“ zapochyboval som. (Mor.)

započítať, -a, -ajú dok. (čo komu, do čoho) zahrnúť do počtu, pri počítaní vziať do úvahy, zarátať: z. odpracované roky do dôchodku;
z. poslucháčom odpočúvané semestre;
Započítať dobu vo väzenskej nemocnici do trestu.
(Jil.);

nedok. započítavať, -a, -ajú

započítateľný príd. m. dajúci sa započítať: z-á služobná doba;

započítateľnosť, -ti žen. r.

započuť, -uje, -ujú dok.

1. zastar. (čo) počuť, začuť: Odrazu započuje tichý šepot. (Záb.) Gazdiná započula tichý rozhovor. (Podj.)

2. zried. (o čom, o kom i so spoj class="b0">že) dopočuť sa: Pani farárka už započula o poľovačke. (Krno)

započúvať, -a, -ajú dok. zried. chvíľu, krátko (sústredne) počúvať: (Jožina) započúvala, či sa ozve Albert. (Jil.)

zapodskakovať, -uje, -ujú dok. urobiť skackavé pohyby: Ekvipáž zapodskakovala a zaknísala sa. (Jes-á)

zapoháňať, -a, -ajú dok. (čo i bezpredm.) trochu, krátko poháňať: „Hio!“ — zapoháňal Janko. (Kuk.) Choď zapoháňať spräž otcovi. (Hviezd.)

zápoj, -a muž. r. les. vzájomný dotyk al. prenikanie korún stromov. vertikálny, stupňovitý, korunový z.;
stromy rastúce v z-i

zapojenie, -ia stred.

1. el. tech. spôsob spojenia, pripojenia elektrických prístrojov na zdroj prúdu;

2. les. zápoj: husté, riedke z. (stromov)

zapojiť, -í, -a dok.

1. (čo, čo na čo, hovor i koho) uviesť do činnosti nejaké zariadenie (obyč. pomocou elektrického prúdu);
zaradiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku: z. rozhlasový prijímač, televízor;
z. prúd;
z. telefónny aparát;
z. obec na elektrickú a telefónnu sieť
;
hovor. Veď som vás zapojila a vy ste mi zložili. Moment, prepojím (Karv.) umožnila som vám telefonické spojenie;
pren. Od dneška zapojí svoju domácnosť na jatku Pavlovského (Letz) bude tam nakupovať.

2. hovor. (čo, koho do čoho) zaradiť, uviesť do činnosti (napr. pri výrobnom procese);
získať pre účasť na dačom, získať pre spoluprácu: z. do práce všetky stroje;
z. ľudí do práce, do súťaže;
z. široké masy do budovania;
Zapojíme do toho (zberu) celú školu.
(Hor.);

nedok. zapájať, -a, -ajú i zapojovať, -uje, -ujú

|| zapojiť sa hovor. (do čoho) pridať sa k spoločnej účasti na niečom, zúčastniť sa na niečom, pripojiť sa: z. sa do práce, do súťaže;
z. sa do hry;
aby ste sa zapojili do ilegality
(Krno);

nedok. zapájať sa i zapojovať sa

zapojovací, -ia, -ie príd. m. odb. týkajúci sa zapojenia: el. tech. z. plán na ktorom sú zakreslené spôsoby zapojenia

zapokúšať, -a, -ajú dok. expr. (koho) začať pokúšať, trochu, krátko pokúšať: (Hamadana) veľmi zapokúšalo spraviť Elilovi niečo smiešne. (Fig.)

zápol, -u, 6. p. -e muž. r. bás. zápas, boj, zápolenie: Bohatiersky začína sa zápol. (Hviezd.) Vládnuť zhubným vztekom v otuženom zápole. (Roy)

zápoľa, -le, -lí žen. r. balvan, skala: Prichlopil ho veličiznou zápoľou. (Dobš.) Balvan čiže zápoľa pomenovaný je Skalicou. (Vans.) Za nami rumy hradov na strmom brde zápole. (Vans.)

zapolárny príd. m. nachádzajúci sa, ležiaci za polárnym kruhom: z-a tundra, z-e končiny

zápolenie, -ia stred. kniž. zápas, boj: statočné, chlapské zápolenie (Chrob.)

zápolie, -ia stred. územie za operačným pásmom, zázemie: odsun ranených do z-ia;

zápoľný príd. m.: z-é nemocnice

zápoliť, -í, -ia, rozk. zápoľ nedok. kniž. (s čím, s kým o čo i bezpredm.)

1. biť sa, bojovať, zápasiť: z. s ťažkosťami, s byrokraciou;
Vyvolili ho a on začal zápoliť s Kálnaym.
(Vaj.) Kreše sa pokolenie v boji. Zápolí. (Kost.) Zápoliť o veľké ciele. (Roy)

2. súperiť, pretekať sa, súťažiť: z. o prvenstvo;
Politické strany zápolili v dávaní banketov.
(Jes.) Bolo by zavčasu, aby si zápolila so slúžkami. (Jes.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zapo��a�� v Slovníku slov. jazyka