Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zakončiť” v Slovníku slovenského jazyka

zakončiť, -í, -ia, rozk. -nči/-nč dok.

1. (čo, čo čím) doviesť do konca, skončiť, ukončiť, dovŕšiť: z. prácu, z. stavbu;
z. rozhovor, debatu, prednášku;
Deň sme zakončili spevom a tancom.
(Tim);
z. život (Al) zomrieť;

2. (čo čím, ako) dať dačo na koniec, na okraj dačoho;
ukončiť, opatriť niečo na konci, na okraji niečím: komín zakončený betónovou doskou, šaty zakončené volánikom;
živôtik zakončený špicou
;

nedok. zakončovať, -uje, -ujú i zakončievať, -a, -ajú

|| zakončiť sa skončiť sa, ukončiť sa: vysielanie sa zakončilo;
S článkom v novinách sa zakončilo jubileum.
(Taj.);

nedok. zakončovať sa i zakončievať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. zakončiť v Slovníku slov. jazyka