Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zakliať” v Slovníku slovenského jazyka

zakliať, -kľaje, -kľajú dok.

1. (bezpredm. i čomu, komu) povedať kliatbu, zahrešiť: zlostne, škaredo, poriadne, náramne z.;
Koňovi Mišo zaklial.
(Gráf)

2. rozpráv. (koho, čo) vyslovit kliatbu nad niekým al. nad niečím, uvaliť kliatbu na niekoho al. na niečo, prekliať: Zbíjal a vraždil pocestných, až ho istý mních zaklial. (Vans.) Ochorel bravec. Naraz, akoby ho zaklial. (Taj.);

nedok. zaklínať

|| zakliať sa (bezpredm. i komu) zaveriť sa, zadušiť sa, zaprisahať sa: Vraniarka sa zakliala, že radšej zomrie, ako by jej mala ruku podať. (Min.) „Je špiritus!“ zaklial sa druhý, keď ochutnal. (Taj.) Nakoniec sa jej zaklial, že čo by mu ju kto bránil, nezlomí jeho vôľu. (Taj.);

nedok. zaklínať sa

zakliatie, -ia stred. kliatba, zahrešenie: (Sabina) počula ešte otcovo zakliatie. (Jégé) „Vášho anjela!“ — hodil za ním Mišo zakliatie. (Gráf)

zakliaty príd. m. rozpráv. nad ktorým bola vyslovená kliatba, postihnutý kliatbou: z-a princezná, z. princ, z-e deti

Naposledy hľadané výrazy

1. zakliať v Slovníku slov. jazyka