Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zakladať” v Slovníku slovenského jazyka

zakladať1, -á, -ajú nedok.

1. (čo) dávať podnet k vzniku niečoho, klásť, dávať základ niečomu, pričiňovať sa, aby niečo vzniklo;
zriaďovať, budovať: z. mestá, dediny, osady, z. rybníky, vinohrady, sady;
z. rodinu, domácnosť;
z. školy, podniky, družstvá, z. spolky, z. časopisy
;
stav. zakladanie stavieb;
šport. z. útok;

2. (čo) dávať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiesťovať, klásť;
vkladať;
prikladať: z. (dynamitovú) nálož, z. sondu;
z. pasce na myši, z. udicu;
z. si kapsu na plece;
Odväzuje batoh a zakladá ho mne.
(Fig.) Nezakladá si močku, ale fajčí cigarety. (Taj.) Tetka Zuza im kapustné listy zakladajú na nohy. (Tim.)

hovor. z. ruky do lona prestávať pracovať, začínať sa oddávať leňošeniu, nečinnosti;

3. (čo) obliekať si, dávať na seba (najmä na hlavu);
naťahovať, nasadzovať: z. si klobúk, čiapku;
z. si okuliare (na nos);
Zakladá si ju (šatku) a pozerá sa v zrkadle.
(Stod.);
z. chomút koňovi;
pren. z. chomút, slučku niekomu na krk (na šiju) spútavať ho (zaväzkami), viazať, zaväzovať ho;

4. (čo) ukladať, odkladať: z. spisy, doklady;
z. (kartotečné) lístky do kartotéky
;

5. (čo pod čo) klásť pod niečo, podkladať: z. dláto pod vrchnák, z. sochor pod bremeno;

6. (čo za čo) umiesťovať, klásť, zasúvať za niečo: z. si ruky za chrbát, za hlavu;
Začal zakladať šnúrky za háčiky (pri šnurovaní).
(Fig.) Nepáči sa mu náručný (vôl), že si špatne nohy zakladá (Tim.) že zakáša.

7. (čo) robiť záhyb na niečom, zahýnať, zahýbať: z. okraj na látke;
z. dĺžku na šatách, na kabáte
;

8. (čo) zapaľovať, podpaľovať, rozkladať (oheň): z. oheň v peci, v sporáku;
z. vatry
;

9. práv. (čo) byť, stávať sa (právnym) podkladom pre niečo;
tvoriť, vytvárať (právny) podklad pre niečo: konanie, ktoré zakladá trestný čin;
činnosť zakladajúca pracovný pomer;
listina, ktorá zakladá nejaké právo
;

dok. k 1-8 založiť1

zakladať2, -á, -ajú nedok. (čo čím) zakrývať, pokrývať, prikrývať: z. obloky plachtami;
z. otvory doskami;
Brána s nezatvárala, zakladala sa veľkými kameňmi.
(Bedn.);

dok. založiť2

zakladať3, -á, -ajú nedok. (čo) dávať, odovzdávať do zálohu. z. cennosti v záložniach (Jes.);
(Anča) zakladala, predávala háby. (Taj.);

dok. založiť3

zakladať sa1, -á, -ajú nedok. (na čom) vyplývať z niečoho, mať príčinu, podstatu v niečom, byť založený: chýry sa zakladajú na pravde, zpráva sa zakladá na omyle, nesprávne poznatky sa zakladajú na dohadoch;
Vaša namyslenosť sa zakladá na klame.
(Kuk.) Láme si hlavu, na čom sa môže zakladať menivý kurz dolárov. (Taj.)

|| zakladať4 (čo na čom) brať niečo za základ, vychádzať z niečoho;
budovať: Spýtal sa ho, či nový poriadok možno zakladať na násilí. (Bedn.)

zakladať sa2, -á, -ajú nedok. zastar. (za koho) zaručovať sa: Kto sa za druhého zakladá, za svojho dokladá. prísl.

zakladať si, -á, -ajú nedok. (na čom, na kom, star. i v čom, v kom) pripisovať niečomu al. niekomu dôležitosť, veľmi si ceniť niečo al. niekoho;
byť hrdý, pyšný, namyslený na niečo, na niekoho: z. si na pôvode, na bohatstve;
z. si na deťoch;
Mnoho si zakladá na svojej žienke.
(Šolt.) Človek si v sile zakladá. (J. Kráľ) Bude kňazom. Zakladá si v ňom debnárova žena. (Taj.)

zakladateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo založil, kto niečo zakladá. z. rodu, z. podniku;

zakladateľka, -y, -liek žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. zakladať v Slovníku slov. jazyka