Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zak��va��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zakaboniť sa, -í, -ia dok. expr.

1. (o oblohe) pokryť sa mrakmi, zamračiť sa: Nad horami začali sa kopiť mračná. Nebo zakabonilo sa, blesky lietali. (Vans.);
pren. (Noc) zakaboní sa čiernym súknom (Ondr.) nastane tma.

2. (o človeku) nadobudnúť nahnevaný, nevľúdny výraz, zamračiť sa: Zakabonil sa a na čelo sadla mu nevôľa i žiaľ. (Tim.) Zakabonil sa nevôľou. (Hviezd.) Janova tvár sa zakaboní, oči blčia hnevom. (Pláv.) Jeho čelo zakabonilo sa smútkom. (Vans.)

|| zakaboniť zried. (čo) zamračiť, zmraštiť: Marína zakaboní čelo. (Tim.) Zakabonili tváre do smútku. (Hviezd.)

zakabonený príd. m. expr.

1. (o počasí) nevľúdny, zamračený, zachmúrený: zakabonené ráno (Rys.);
zakabonené nebo (Jes.) obloha pokrytá mrakmi;

2. majúci nahnevaný, nevľúdny výraz, zamračený, zachmúrený: z-á tvár (Jégé);
z-é čelo (Tim.);
Často bývam zakabonený počas zábavy. (Jes.);

zakaboneno prísl.: Prisvedčil trocha zakaboneno (Šolt.) s nahnevaným výrazom v tvári.

zakačkať, -á, -ajú dok. expr. (o kačke) vydať zvukkvá, kvá“, zakvákať: Trepoce kačka krídlom a zakačká: ták, ták. (Dobš.) Bolo počuť zakačkať kačku. (Ondr.)

zakadený príd. m. zanesený, začiernený od sadzí, začadený: z. komín, z-á stena

zakadiť, -í, -ia dok.

1. vypustiť dym, čmud, začmudiť: Keď ti pod nos zakadím, skapeš. (Urbk.)

2. (čo) začierniť, znečistiť dymom, zadymiť, začadiť: z. stenu;
Vošli sme do prízemia, zakadeného storočným dymom.
(Jil.)

|| zakadiť sa začierniť sa dymom, začadiť sa

zákal, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. zakalenie, strata jasnosti, čírosti (najmä tekutiny): pivo, víno má z. je kalné;
lek. zelený, šedý z., z. šošovky ťažké očné choroby spôsobujúce slepotu

zakáľací, -ia, -ie príd. m. ktorý slúži na zakáľanie: z. list ktorým sa povoľuje zakáľačka

zakáľačka, -y, -čiek žen. r. zaklatie ošípanej, spracovanie jej mäsa a vnútorností;
domáca hostina usporiadaná pri tejto príležitosti;
zabíjačka: domáca z., čas zakáľačiek

zakáľať, -a, -ajú nedok. (bezpredm. i čo) zaklatím usmrcovať ošípanú;
robiť zakáľačku, zabíjačku, zabíjať: z. brava;
Ja musím do susedov bežať, keď zakáľame, lebo sa na to dívať nemôžem.
(Kuk.)

zakaliť1, -í, -ia dok. (čo)

1. urobiť kalným, mútnym niečo čisté, priehľadné, zamútiť, znečistiť nejakú tekutinu: z. vodu, studničku;
z. víno
;

2. nepriaznivo, rušivo zapôsobiť na niečo, narušiť: z. dobré vzťahy, priateľstvo;
Nechcem zakaliť tvoju pamiatku.
(VHV) Radosť zakalilo rozhorčenie. (Fr. Kráľ) Prežíva pekný deň a nechce si ho zakaliť zármutkom. (Laz.);

nedok. zakaľovať1, -uje, -ujú

|| zakaliť sa1

1. stať s kalným, mútnym, nepriehľadným nečistým, znečistiť sa (o tekutine): voda, polievka sa zakalila, víno sa zakalilo;

2. pokaziť sa, narušiť sa: ich vzťahy sa zakalili;
šťastie sa jej zakalilo
;

nedok. zakaľovať sa1

zakaliť2, -í, -ia dok. tech. (čo) zvýšiť tvrdosť a kvalitu kovu zohrievaním a prudkým ochladením: z. oceľ, z. ostrie noža;
pren. v ťažkých bojoch;

nedok. zakaľovať2, -uje, -ujú

|| zakaliť sa2 zvýšiť stupeň svojej tvrdosti zohrievaním a prudkým ochladením: oceľ sa zakalila;

pren. stať sa tvrdým, pevným, odolným zoceliť sa, utužiť sa: robotnícka trieda sa zakalila v boji;

nedok. zakaľovať sa2

zakalkulovať, -uje, -ujú dok. obch. (čo) zahrnúť do kalkulácie;
zarátať, započítať: z. výrobné náklady do predajnej ceny výrobku

zákalný príd. m. tech. týkajúci sa zakalenia: z-á teplota, z-á tvrdosť

zakaľovať1,zakaľovať sa1 p. zakaliť1, zakaliť sa2

zakaľovať2,zakaľovať sa2 p. zakaliť sa2, zakaliť sa1

zakapať, -e, -ú dok. expr.

1. trochu zastar. zomrieť, zhynúť, zahynúť, zdochnúť, skapať: Išiel Janík, išiel paničku odklínaťale nemal šťastie, musel tam zakapať. (J. Kráľ) Mal som od hladu zakapať. (Dobš.)

2. zaniknúť, zmiznúť, stratiť sa: Rukávce bielej košele zatrepotali sa v čistučkom vzduchu a potom zakapali. (Švant.) Staré hnevy, prieky zakapali. (Tat.);

nedok. zakapávať, -a, -ajú

zakarovať i zakerovať, -uje, -ujú dok. hovor. zahnúť, zabočiť, odbočiť: Jure sa bojí spýtať, kam treba zakarovať. (Kuk.) Sane leteli ako besné, zakerovali nabok a do stromu. (Vans.);
expr. (Krt) zakeroval i s kravičkou k hostincu (Kuk.) zamieril.

žakárový i žakársky (star. pís. jacquardový i jacquardský) príd.: text. ž. stroj druh mechanických krosien (podľa vynálezu Jacquarda)

zakarpatský príd. m. nachádzajúci sa, ležiaci za Karpatmi: z-á pravlasť Slovanov;
Zakarpatská Ukrajina
jedna z oblastí Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky, ležiaca za Karpatmi

zakasať, -še/-sá, -šú/-sajú dok. (čo za čo, do čoho) založiť, zasunúť, vstrčiť, obyč. niečo vyhrnuté, zahnuté: zakasať si servítku za golier (Al.);
Dlhé sukne zakasali si za pásy. (Ondr.) Pacienti sa obliekali do košieľ, lenže si ich pozabudli zakasať do nohavičiek. (Gab.);

nedok. zakasovať, -uje, -ujú

zakášať, -a, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i čím) robiť nohou široký polkruhovitý, oblúkový pohyb ako pri kosení. Junes zakášal. (Kuk.) Kapitán zakášal, rotmajster ho podopieral. (Laz.) Pobral sa ku dverám, krivkajúc a zakášajúc ľavou nohou. (Jes-á)

2. (čím i bezpredm.) zatínať (kosou): z. kosou (Zel.) z. do cudzieho kosiť, odnášať z cudzieho;

3. expr. mieriť, smerovať niekam: Zďaleka vidí Tonkove vlasy, a teraz zakáša do ich dvora. (Laz.)

4. hovor. expr. (bezpredm. i za kým) (o ženatých mužoch) dvoriť sa cudzím ženám: Či na svete nebolo dosť kráľov, čo zakášali za frajerkami, (Fel.);

dok. k 1, 2 zakosiť

zakašlať, -le, -lú, rozk. -li dok. vydať kašlavé zvuky, pokašlať: hlasno, prenikavo, trhavo z., slabo, nervózne z.;
Hrkaľa zakašlal suchým kašľom.
(Tim.)

zakatalogizovať, -uje, -ujú dok. (čo) zapísať do katalógu: z. nové knihy

zákaz, u muž. r. ústny, písomný al. iný prejav, ktorým sa niekomu niečo zakazuje, nedovoľuje: vydať, vydávať z., odvolať z.;
písomný, tajný z.;
z. fajčiť;
z. použitia atómových zbraní
;
fin., práv. platobný z. úradná výzva, ktorou sa zakazuje vyplatiť určitú sumu

zakazáč, -a muž. r. zastar. obecný sluha (Kuk.)

zakázaný príd. m. ústnym, písomným al. iným prejavom zabránený, nedovolený, neprístupný: z-á cesta, fajčenie z-é, nezamestnaným vstup z.;
žobranie policajne z-é

ochutnať, jesť zo z-ého ovocia robiť niečo nesprávne, nedovolené;

spodst. zakázané, -ého stred. miesto, na ktoré nie je dovolený prístup: Jasné bolo len toľko, že ju pristihli v zakázanom. (Vaj.) Druhí pasáci sú nižšie, v zakázanom. (Tim.)

zakázať1, -že, -žu dok. (čo, čo komu i s neurč.) vysloviť, vydať zákaz, nedovoliť: Zakázali predaj denaturovaného liehu. (Jil.);
z. niekomu spievať, kričať;
Pán otec je ako dieťa, nechce poslúchať, to je a pije, čo mu zakážu.
(Tim.);

nedok. zakazovať, -uje, -ujú

zakázať2, -že, -žu dok. nár. (čo, koho) urobiť objednávku, objednať, rozkázať: Bolo treba povedať, koľko gazdov má zakázať pre syr. (Švant.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zak��va�� v Slovníku slov. jazyka