Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zahučať” v Slovníku slovenského jazyka

zahučať, -í, -ia dok.

1. vydať súvislý, hlboký, temný zvuk, hukoť: hory, doliny zahučali, les zahučal;
lietadlá, motory, delá zahučali;
Vtom zahučí výstrel.
(Ráz.) Zahučia krčmy revom opilcov. (Urb.) Udrel sa do pŕs, až to zahučalo. (Zgur.);
neos. v hlave, v ušiach mi (jej, mu, nám...) zahučalo o nepríjemných pocitoch hučania z rôznych príčin;

2. (obyč. o daktorých hudobných nástrojoch) vydať silný, hlboký zvuk, zaznieť, zazvučať: bubon zahučal, trúby, sirény zahučia;
A hudba kvapná, vábivá už zahučala v sieni.
(Jes.) Organ zahučí. (Taj.)

3. expr. (bezpredm., zried. i čo) (o ľuďoch) nahlas, mohutne zakričať, zrevať, zarevať, zvolať: Partizáni súhlasne zahučali. (Min.) „Drž sa!“ zahučal mu zasa do ucha Klimko. (Hor.) „Ukáž tú taštičku!“ zahučal (chlap) zlodejskú hrozbu. (Gráf)

Naposledy hľadané výrazy

1. zahučať v Slovníku slov. jazyka