Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zahrať” v Slovníku slovenského jazyka

zahrať1, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.

1. (čo i bezpredm.) podať výkon v hre, obyč. športovej;
skrátiť si čas spoločenskou hrou: z. v útoku, v obrane;
z. vynikajúcu hru;
z. šachovú partiu
;

2. šport. (čo komu) nahrať, prihrať: z. loptu strednému útočníkovi;

3. (komu) prejaviť sa, objaviť sa, zjaviť sa, ukázať sa (najmä v tvári): Starcovi zahrali slzy v očiach. (Vaj.) Hlavajovi zahrali v očiach zlé plamienky. (Urb.) Cudzie nôtky zahrali mu v hlase. (Urb.) Jankovi zahrá úsmev na perách. (Ráz.-Mart.)

expr. žilky jej (mu) zahrajú dostane sa do rozjarenej nálady, rozjarí s, rozveselí sa;

4. (čím) zatrblietať sa, zaligotať sa: z. farbami, farbičkami;
pren. tvár mu zahrala radosťou prejavila sa mu na tvári radosť;

nedok. zahrávať, -a, -ajú

zahrať2, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.

1. (čo) predviesť divadelnú hru: z. do roka sto predstavení;
z. Stodolovu Bačovu ženu
;
pren. z. hosťovskú úlohu vykonať povinnosť hosťa

expr. z. komédiu, scénu, divadlo urobiť dačo pre vonkajší efekt, s pretvárkou;
urobiť výstup;

2. (koho) vystúpiť (napr. v divadle, vo filme ap.) v úlohe nejakej postavy, realizovať, interpretovať určitú postavu: z. Hamleta, Fausta, Jánošíka, Svätopluka;
z. žobráka, matku, milenku, ježibabu;
z. hlavnú úlohu
vytvoriť ústrednú postavu;
pren. expr. z. gavaliera, pána vystúpiť v spoločnosti ako gavalier, pán, zachovať sa ako gavalier, pán

zahrať3, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.

1. (čo, čo na čom i bezpredm.) (pri osobnom podmete) vyvolať tóny, zvuky, vylúdiť melódiu (na hudobnom nástroji): z. ľudové piesne na husliach, na klavíri, na cimbale;
z. na harmonike, na píšťale, na fujare, na organe, na hrebeni;
z. valčík, čardáš, pochod, smutné, veselé melódie;
z. do skoku, do tanca
melódie v príslušnom rytme;
z. dobre, zle, vynikajúco, precítene, umelecky, majstrovsky;

2. (pri vecnom podmete) vydať tóny, zvuky: husle zahrali;
organ zahral, harmonika zahrala;
Pred vytiahnutím opony zahrajú staré hodiny.
(Stod.);
pren. Hudba zahrala prvé akordy (Pláv.) začala hrať.

zahrať sa, -á, -ajú dok. (s čím, v čo, na koho, na čo i bezpredm.) pohrať sa, poihrať sa, pobaviť sa: z. sa s loptou, s guľkami, z. sa nachytačku, na schovávačku, na slepú babu, na posledného, na zbojníkov;
Zahrali sa v kolky
(Jégé) Zahrajme sa v šachy. (Jégé) Chlapci, zahrajme sa! (Tim.) Príde vetrík rozihraný, nezahrá sa s lístočkami. (Jes.);
pren. expr. z. sa s kým, s čím neseriózne, ľahkovážne si počínať voči dakomu, dačomu. Zahrať sa so svätými citmi ľudského srdca. (Vaj.);
neos. Podivne sa zahralo s týmto znamenitým Rusom. (Hor.);

pren. expr. (na koho) vziať na seba úlohu akoho: Zahral sa na zaľúbeného kvintána. (Štef.)

zahrať si1, -á, -ajú dok. expr. (čo, čo s kým, s čím zried. v čo, zastar. i na čo) poihrať sa, príjemne sa pobaviť hraním, hrobu: z. si hru s loptou, z. si futbal s deťmi na dvore;
Poď, zahraj si ty za mňa.
(Gab.);
z. si v šachy, z. si dve partie;
Alebo ťa chytí túžba zahrať si v karty.
(Jes.) Zahrá si s bleskami prstienok tvoj zlatý. (Sládk.) Sadli si do bočnej izby a zahrali si na mariáša. (Kal.) Vavrinec ma hneď vyzval, aby sme si zahrali v kocky. (Zúb.);
pren. hovor. z. si s dakým pobalamutiť dakoho predstieraním citov

zahrať si3, -á, -ajú dok. expr. (na čom) trochu si pohrať na hudobnom nástroji. z. si na husliach, na klavíri, na gitare, na mandolíne, na harmonike

zahrať si2, -á, -ajú dok. expr.

1. s radosťou, s pôžitkom, podľa vlastnej vôle ap. vystúpiť v divadelnej úlohe: z. si vo väčších úlohách;

2. (na koho, na čo) vziať na seba úlohu dakoho: z. si na vodcu, na proroka;
z. si na gavaliera, na pána
vystúpiť v spoločnosti ako gavalier, ako pán, zachovať sa ako gavalier, ako pán;

nedok. k 2 zahrávať si

Naposledy hľadané výrazy

1. zahrať v Slovníku slov. jazyka