zahodiť dok.
1. hodiť preč od seba; hodením sa zbaviť niečoho, odhodiť: z. udicu do stredu rieky;
z. odpadky do koša;
z. zbrane i pren. vzdať sa;
z. staré čižmy vyhodiť;
pren. z. smútok prestať smútiť
2. expr. prehodiť (na seba): z. na seba župan;
z. si pelerínu
3. kývnuť (význ. 3), hodiť: z. rukou, hlavou
4. expr. nevyužiť, premárniť: z. príležitosť;
z-ená šanca (pri hre ap.)
● nie je na z-enie a) (o veci) má cenu b) (o osobe) je súci;
z. flintu do žita vzdať sa;
// zahodiť sa expr. stykom s niekým stratiť úctu, povesť ap.: z-la sa s akýmsi ničomníkom;
// zahojiť sa: zlomenina sa z-la dobre;
z-ená rana
zahorekovať dok. expr. zanariekať, zabedákať: z-la nad stratou matky
// zahovoriť sa mimovoľne sa zahĺbiť do (dlhého) rozhovoru, zarozprávať sa: z. sa s priateľom
nedok. zahovárať -a
záhonový príd.: z-á výsadba;
záhonček -a m. zdrob.
záhorsky prísl.
záhorský príd. k Záhorie: z-é nárečie;
záhorácky prísl.: hovoriť (po) z.
záhoráčtina -y ž. hovor. záhorčina