Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zahlušiť” v Slovníku slovenského jazyka

zahlušiť, -í, -ia

1. (koho, čo) usmrtiť, zabiť: Brucháča zahlušilo brvno. (Karv.) Zahlušil v lese srnca. (Al.) Ak sa vrátim takto domov, otec ma zahluší. (Zúb.);
pren. Mňa zahlušil úder nečakanej noviny (Švant.) ohromil, ohúril, omráčil. O to nám ide, aby ľudia rástli a neboli zahlušení na polceste (Lajč.) znemožnení, odradení. Nevedia, čím čas zahlušiť (Ráz.) neužitočne stráviť. Zahluším ťa! Naskutku ho zahluším! vyhrážanie.

2. (čo) niečo prekonať, potlačiť, utlmiť;
umlčať niečo niečím silnejším;
obyč. potlačiť, premôcť svoj vnútorný stav: (Zápach) nedá sa zahlušiť ani kúpeľmi. (Kuk.);
zahlušiť všetko, čo nám vo vývine prekáža (Mráz);
rozličné pravidlá, ktorými chcel notár skutočnosť zahlušiť (Urb.);
zahlušil svedomie pitím (Vaj.);
zahlušiť v sebe smútky malicherné (Smrek);
Mohutným hlasom zahlušil rozpaky. (Urb.)

3. zried. (čo) prekonať silnejším zvukom, prehlušiť: Zalamovali ženy rukami, ale ich bedákanie zahlušil spev. (Urb.) Vzduch sa odrážal od steny ku stene a zahlušil každé ľudské slovo. (Skal.);

nedok k 2, 3 zahlúšať, -a, -ajú i zahlušovať, -uje, -ujú

Naposledy hľadané výrazy

1. zahlušiť v Slovníku slov. jazyka