Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zafučať” v Slovníku slovenského jazyka

zafučať, -í, -ia dok. expr.

1. silno zaduť, zaviať, zafúkať: vietor zafučí (zafučal);
neos. Od skál trochu chladnejšie zafučalo. (Jil.)

2. vydať fukotajúci zvuk, ozvať sa s fukotom: Rušeň zafučal a zastal. (Kuk.) Zafučal kováčsky mech. (Gráf)

3. nosom ťažko, hlasno vydýchnuť, odfúknuť si: Občas zafučal nažratý vôľ. (Hor.);
z. ako medveď, ako hroch, ako kováčsky mech silno, mocne;
Jerguš zafučal. Zaťal prsty do kolby. (Ondr.)

4. expr. nahnevane, zlostne povedať: Zafučal: A kto ti to povedal, že to neurobím? (Jégé) Tak, nerozbil, — zafučala. (Barč.)

5. zried. zafičať, zasvišťať, zahvižďať: Kameň zafučal v povetrí. (Ondr.)

zafučať sa, -í, -ia dok. expr. zried. zadychčať sa, zadýchať sa, udychčať sa, udýchať sa: Reku, tak ho preženiem, že sa zafučí. (Jes-á)

Naposledy hľadané výrazy

1. zafučať v Slovníku slov. jazyka