Význam slova „zadať” v Slovníku slovenského jazyka

zadať, zadá, zadajú dok.

1. (čo) dať, odovzdať niekomu na vykonanie nejakej práce. z. objednávky;
z. stavbu staviteľovi, firme ap.;
z. prácu;
z. niekomu preklad;
Pred zadaním do tlače treba ju (rozpravu) ešte dôkladne pozrieť. (Zúb.)

● z. otázku spýtať sa;

2. zried. (čo) dať niekomu do používania na nejakú dobu;
zaistiť, prisľúbiť niekomu: Náš hotel sám zadal tridsať izieb. (Kuk.);
pren. I jej srdce je už zadané (Tim.) je verná, ľúbi niekoho.

3. trochu zastar. (čo) písomne predložiť úradu na vybavenie, úradne podať, zažiadať: z. žalobu, trestné oznámenie na niekoho;
Zadali proti pokonávke protest. (Ráz.) Zápisnicu hneď zadali k vrchnosti a čakali na potvrdenie. (Taj.)

4. trochu zastar. (čo komu) spôsobiť, zapríčiniť, zavdať: Nevedela, že by i peniaze zadali trápenie človeku. (Tim.) Tak nevinne mi zadala takú ranu, že ma celého otriaslo. (Jégé)

5. zastar. (čo, čomu) konaním, správaním znevážiť, spôsobiť si ujmu na cti, vážnosti ap.: Panna nezadá česť svoju. (Dobš.) Poľský šľachtic nezadá ani vtedy svojej hodnosti, keď z módy hlása demokratické zásady. (Záb.) Malicherným spôsobom sa pomstil, a tak zadal svoje zásady. (Jégé)

6. zastar. (čo) vzdať sa, zrieknuť sa, zanechať, ustúpiť od niečoho. Ale ja predsa mienky svojej nezadám. (Kal.);

nedok. k 1-4 zadávať, -a, -ajú

|| zadať si (s kým, u koho, v čom, čím i bezpredm.) svojím konaním, správaním (obyč. nedôstojným) stratiť na vážnosti, utrpieť ujmu na cti, povesti ap.: U mňa zadal si veľmi. Ukázal sa skoro malomestským. (Kuk.) Vôbec si nezadáte s pánom. (Zel.) Trochu ste si veru zadali takou otázkou. (Fel.) A čo je hlavné, ona si nezadala v ničom. (Kuk.) Veľmi mu na tom záležalo, aby si nezadal, nepohorel. (Tat.)

|| zadať sa (do čoho, komu, na čo) vziať na seba nejakú povinnosť, zaviazať sa na niečo, prisľúbiť sa: Odkedy sa zadala do toho družstva... (Heč.);
z. sa na tanec;
Ja som zadaná Morému (Tim.) viazaná sľubom vernosti;

nedok. zadávať sa