Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zachádzať” v Slovníku slovenského jazyka

zachádzať1, -a, -ajú nedok.

1. (kam) chôdzou sa dostávať do vnútra niečoho al. za niečo, vchádzať niekam, zachodiť: Zachádzajú do role. (Heč.) Alžbeta zachádza do domu. (Smrč.)

neos. zachádza mi za nechty začínajú ma oziabať prsty;

2. (kam) dostávať sa niekam, k niečomu, dochádzať, prichádzať, prenikať na nejaké miesto;
zachodiť: Zachádzame až k plotu. (Al.);
pren. Práca ich prekročila medze domácej industrie a zachádzala na posvätnú nivu umenia (Vaj.) dosahovala umeleckú úroveň. Videla, že zachádza na také pole, na ktorom ho Adam nemôže sledovať. (Jégé);
pren.: Mýliš sa, zachádzaš priďaleko (Min.) preháňaš. Je škodlivé zachádzať do puntičkárstva (Fel.) byť prehnane dôsledný na úkor veci;
z. do krajnosti preháňať;
z. na nesprávne, bludné cesty začať konať chybne, nesprávne;

3. (ku komu, kam) častejšie, občas al. pravidelne k niekomu, niekam chodievať, prichádzať, dochádzať;
chodiť navštevovať niekoho;
zachodiť: Letom častejšie zachádzal ku Koreňovským. (Vaj.) Do krčmy zachádzali priatelia. (Vaj.)

4. odchádzať, miznúť z dohľadu, zachodiť: Jaštery zachádzali spať. (Tat.)

5. (o Slnku a iných nebeských telesách) zapadať, zachodiť: lúče zachádzajúceho slnka (Jégé);
Mesiačik za horu zachádzal. (J. Kráľ);

dok. zájsť

zachádzať2, -a, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i čím) pokrývať sa tenkou vrstvou niečoho, zachodiť: obloky, okuliare zachádzajú parou;
(Vidno) len mihalnie a obočie, zachádzajúce srieňom.
(Jaš.);
striebro zachádza černie, oxiduje;
Všetko zachádzalo v pošmúrnej šedosti (Kuk.) starlo, strácalo pôvodnú sviežosť farieb. Jej tvár očervenela a zachádzala tmavofialovými vlnami (Švant.) nadobúdala tmavofialovú farbu.

2. (do čoho) nadobúdať nádych, odtienok nejakej farby, prechádzať do inej farby: Ďuriho vlasy zachádzali do červena. (Jégé) Oko mu zachádza do belasa (Heč.) je temer belasé. Peň obrastal hustým, do modra zachádzajúcim machom. (Jaš.);
červený, do fialova zachádzajúci nos (Jégé)

zachádzať3, -a, -ajú nedok. (s kým, s čím) správať sa k niekomu istým spôsobom, zaobchádzať, narábať s niečím: Zachádzala s ňou vždy dobrotivo a vľúdne. (Kuk.) Pekne som s ním zachádzala. (Vans.) Zachádzala s ľuďmi zvysoka. (Vaj.) Každý s Hankou hrubo zachádza. (Fr. Kráľ) Od zlého zachádzania nevládal ísť. (Kal.) Kôň bol privyknutý na iné zachádzanie. (Kuk.);
neľudské, surové, kruté zachádzanie s niekým, so zvieratami;
hovor. z. s niekým v rukavičkách ohľaduplne, aby sa neurazil, aby sa ho niečo nedotklo;
Zachádzal prvotriedne so zbraňou (Jégé) vedel s ňou dobre narábať. Netrvalo dlho a vedela so strojom zachádzať. (Zgur.) vedela, ako ho používať, ošetrovať;
z. s niečím odborne, opatrne, nešetrne;
S takými slovami treba zachádzať opatrne
(Švant.) neslobodno ich ľahkomyseľne vyslovovať.

zachádzať sa, -a, -ajú nedok. (od čoho, čím, v čom i bezpredm.) dusiť sa, omdlievať, strácať vedomie, zachodiť sa: z. sa od smiechu (Jes.);
Rozjarení zachádzajú sa smiechom, až ich slzy zalievajú. (Letz) Zachádzali sa radosťou (Vaj.) veľmi sa tešili. Zachádzam sa v blaženosti. (Vaj.);
... kde sme všetci v slzách sa zachádzali rozcítení básňami. (Hurb.) Smiala sa, až sa zachádzala;

dok. zájsť sa

Naposledy hľadané výrazy

1. zachádzať v Slovníku slov. jazyka