Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zabudnúť” v Slovníku slovenského jazyka

zabudnúť, -ne, -nú, -dol (nár. i zabol) dok.

1. (čo, koho, na čo, na koho, s neurč. i so vzťaž. vetou) neudržať si, nezachovať si v pamäti, nezapamätať si: z. niekomu meno;
z. na sľub;
Zabudne od radosti na všetko.
(Tim.) Zabudne zakaždým cieľ svojej cesty. (Kuk.) Ferko už zabudol, o čom je reč. (Kuk.) Gazda ten zabol tam oselník. (Hviezd.)

2. (na čo, na koho, s neurč. i so spoj. class="b0">že) prestať si uvedomovať, prestať mať na pamäti niečo, niekoho: z. na hlad;
„Nedaj mi zabudnúť,“ pripomínal mi.
(Taj.) Nezabudni, že slovo robí muža. (Urb.) Na oheň sa zabudlo. Dohasínal. (Švant.);
z. na niekoho, na niečo ako na smrť celkom, úplne;

3. (na koho, na čo) prestať spomínať, prestať myslieť na niekoho, na niečo, prestať mať k niekomu, k niečomu citový vzťah prestať pociťovať niečo: z. na priateľa;
Nemôžeme zabudnúť na teba.
(Urb.);
z. na trampoty, na útrapy, na celý svet ap.;

4. (na koho, na čo) prestať sa o niekoho, o niečo starať, prestať myslieť na potreby niekoho, niečoho, zanedbať niekoho, niečo. Peniaze neposlal. Potom na rodinu zabudol. (Ondr.) (Spisovatelia) zabudli na ľud v strašnej polofeudálnej porobe. (Štítn.)

hovor. nezabudnúť na zadné kolieska neprestal myslieť na nepredvídané okolnosti;

5. (komu čo, na čo i bezpredm.) upustiť od hnevu, prepáčiť, odpustiť: Ani Katrena nemôže mu to zabudnúť. (Kuk.) Odpustili, zabudli na všetko. Pomerili sa s ním všetci. (Taj.) Čo bolo, bolo, zabudnime! (Letz) Ten neodpúšťa tak ľahko, nezabudne. (Tim.);
do smrti ti (to) nezabudnem a) neprepáčim, neodpustím;
b) budem ti povďačný, zaviazaný;

6. (čo, zried. koho) nechať niekde, nevziať so sebou: Zabudol si v pracovnom plášti román. (Štef.) Rozpovedal žienke, ako sa nezobudil, zabudli ho. (Taj.);
pren. Zabudol som si ho (pohľad) na nich (Fig.) dlhšie som sa zahľadel;

nedok. zabúdať, -a, -ajú;

opak. zabúdavať, -a, -ajú

|| zabudnúť sa

1. dopustiť sa niečoho nenáležitého, urobiť niečo mimovoľne, neovládnuť sa, neopanovať sa, pozabudnúť sa: Tu ich máte — riekol Adam, zabudnúc sa, skoro hlasne. (Jégé) Jano sa zabudol s otvorenými ústami. (Švant.)

2. hovor. žart. zjemn. (s kým) pozabudnúť sa, prespať sa: Matka sa zabudla s akýmsi vandrujúcim vlašským majstrom. (Zúb.);

nedok. k 1 zabúdať sa

zabudnutie, -ia stred.

1. stav, v ktorom sa nepamätá, nespomína: sladké z. (Urb.);
kraj šťastného zabudnutia (Hor.);
Hľadal som zabudnutie vo víne. (Zúb.)

2. stav, v ktorom sa na niekoho, na niečo zabudlo. Zabudnúť, upadnúť, prísť do z-ia (star. i v z.);
prach z-ia (Al.)

zabudnutý príd. m.

1. ktorý vymizol z pamäti: z-é tváre druhov (Min.);
z-é piesne dediny (Ondr.);

2. (o ľuďoch) opustený, ponechaný sám na seba, nepovšimnutý: Zabudnutý mladý advokát sa ocitol pred bránami širokých možností. (Urb.) Aká šťastná je tá zabudnutá Slovač. (Vlč.)

3. osamelý, osamotený, odľahký, zastrčený: dedina, zabudnutá kdesi pánubohu za chrbtom (Smrč.);
zabudnuté miesto hneď za hlukom mesta (Tat.);
z. hrad (Ráz.) pustý;
z. hrob zanedbaný;

4. expr. zabraný v myšlienkach, zamyslený, zadumaný. Zabudnutý, rozochvený do základov duše (Vaj.);
Oči uprela pred seba, zabudnutá v myšlienkach. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zabudnúť v Slovníku slov. jazyka