Význam slova „zabehnúť” v Slovníku slovenského jazyka

zabehnúť¹, -ne, -nú, -hol dok.

1. (kam) behom sa rýchlo dostať na nejaké miesto, rýchlo zájsť niekam: (Kravy) mu nikdy ďaleko nezabehli. (Zgur.) Gazdiná vrtko vstala a zabehla za roh domu. (Min.) Slúžka ledva vládze zabehnúť do stajne. (Al.) Neznámy bol zabehol na nedobrý chodník (Kuk.) odbočil. Jeleň dávno zabehol do druhého chotára. (Hor.);
hovor. z. do škody (o pasúcom sa dobytku al. hydine) spôsobiť škodu na úrode: Od neho sa ako chlapča priúčal pásť a zavracať statok, aby mu nezabehol do škody. (Skal.)

2. zried. s vozidlom zájsť niekam: Len na piaď zabehnúť vľavo, a voz by sa bol zrútil do potoka. (Vaj.)

3. (čím i bezpredm.) dostať sa niekam rýchlym pohybom, posunutím niečoho (napr. prstov, rúk ap.): Ruky nevynechajú ani jeden kútik priehlbinky, kde by nezabehli prstami. (Švant.) (Mašlička) bola mu zabehla až hne k uchu. (Kuk.);
pren. No i ta zabehli bez namáhania oči (Švant.) pozreli. Zabehla som mysľou ku školskej tabuli (Fig.) pomyslela som si na ňu.

4. (do čoho) vniknúť do hbĺbky, zarezať sa, vbehnúť: nôž zabehol do chleba;

5. hovor. (kam i s neurč.) na chvíľu, nakrátko sa vzdialiť, obyč. s cieľom vybaviť, zariadiť niečo, odskočiť, odbehnúť, zaskočiť: Solan zabehol do chaty po ďalekohľad. (Bedn.) Aj materi stačila zabehnúť pomôcť. (Švant.) Zabehla domov pozakrývať deti. (Taj.) S adresami vo vačku zabehol do Bratislavy. (Urb.)

6. šport. (čo) pretekárskym behom absolvovať, zdolať niektorú z atletických disciplín: z. stovku za 10 sek.;
z. dvojstovku, štvorstovku za vynikajúci (výborný, skvelý ap.) čas;
z. čas docieliť náležitý čas v určitej disciplíne;
z. (napr. stovku) pod limit nedosiahnuť potrebný čas;

7. (do čoho) dostať sa, dospieť, zájsť, ocitnúť sa v niečom: z. do absurdnosti, do pochybností ap.;
Nevdojak zabehol do politiky. (Urb.);

nedok. k 1-5, 7 zabiehať¹, k 1, 7 i zabehovať, -uje, -ujú, k 1-6 i zabehávať¹ i zabehúvať, -a, -ajú

zabehnúť², -ne, -nú, -hol dok.

1. hovor. (komu) vzpriečiť sa, uviaznuť, ostať v hrdle (o jedle), zaskočiť: Chlapcovi zabehol kus konzervy v hrdle, rozkašľal sa. (Min.);
neos. Adamovi len-len že nezabehlo od smiechu. (Urb.)

2. (čím) zaliať sa, podbehnúť: Tvár Ilčíčky zabehla zlovestným rumencom. (Urb.) Oči potom zabehli mu slzami. (Urb.) Gamby zabehli lepkavou slinou. (Fr. Kráľ) oči krvou zabehnuté (Kal.);

nedok. zabehávať², -a, -ajú i zabiehať², -a, -ajú

|| zabehnúť sa¹ nár. zadrhnúť sa, zadáviť sa: Ak by sa ovca zabehla, obec nehradí škodu. (Kuk.);

nedok. zabiehať sa¹ i zabehávať sa¹

zabehnúť³, -ne, -nú, -hol dok. (čo) uviesť niečo do správneho chodu, do normálnej činnosti, zabehať;

nedok. zabehávať³, -a, -ajú

|| zabehnúť sa² dostať sa do správneho chodu, do normálnej činnosti, zabehať sa;
činnosťou, prevádzkou stať sa bežným, zautomatizovať sa, vžiť sa;

nedok. zabiehať sa² i zabehávať sa², -a, -ajú