Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „za��al” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

zaagitovať (si), -uje, -ujú dok. urobiť agitáciu: Chytíme sa do vášho zbožia a za chvíľočku budeme hotoví — zaagitoval si Podmaník. (Tat.)

zababoliť sa p. zababúliť sa

zababúliť sa, -i, -ia i zababoliť sa, -í, -ia dok. nár. (do čoho) zababušiť sa, zakrútiť sa, zavinúť sa: Ondráškuľa, stará žena. V obrus včuľ zababúlená. (Hviezd.) Hneď doň (do obrúska) sa celá zababolí. (Hviezd.)

za predl.

I. s 2. p. vyjadruje

1. čas, dobu, v ktorej (-om) sa niečo deje, v priebehu, za trvania niečoho, v čase, počas, cez, v: za rána, za (ranného) svitu, za noci, za tmy, za bieleho (jasného ap.) dňa, za vidna;
Za celej cesty nepovedal nikto ani slova.
(Min.);
za starých (oných, našich) čias, za onoho času;
za mladi, za dievčenstva, za mládenectva;
za vojny;
za maďarskej vlády;
za kráľa Mateja Korvína;
Za nebohého farára to nebývalo
(Taj.) keď žil. Takto to robievala i za života mužovho. (Kuk.);
za môjho pobytu (Taj.);
raz za života;

2. spôsob, podmienky al. sprievodné okolnosti deja. kosiť za rosy;
za pekného počasia;
za (ne)prítomnosti niekoho, niečoho;
za každej okolnosti (za každých, mimoriadnych okolností);
za ťažkých podmienok;
za veľkých bolestí;
meno za slobodna;
za čerstva, za studena, za tepla, za horúca;
za živa
;

II. so 4. p. vyjadruje

1. miestny vzťah;
smerovanie na zadnú stranu, na zadné (vzdialenejšie, neprístupnejšie, skrytejšie ap.) miesto vzhľadom na niečo, na niekoho: slnko zapadlo za hory, zašlo za mraky;
zahnúť, zabočiť za roh;
vyjsť za dedinu, za mesto;
za hory, za doly ďaleko;
nevydarená cesta za more
(Fig.);
Učupili sa za pilier. (Kuk.) Sneh sa trúsil na holé telo za košeľu. (Švant.) Azda mi to pierko za klobúčik dá. (Horal) Založil si ruky za seba. (Hor.);
sadnúť si za stôl;
posadiť niekoho za mreže
uväzniť ho;
jazyk za zuby! mlč, mlčte;

2. časový rozsah, časové vymedzenie;
čas, dobu v ktorej (-om) sa uskutočňuje nejaký dej, v priebehu, v trvaní, počas, cez: za pár sekúnd, za okamih, za chvíľu, za týždeň (napr. niečo urobiť);
prejsť cestu za hodinu;
Ani na repe toľko za deň nezarobíte.
(Smrč.) Za ten čas sa všeličo zmení. (Švant.) Nik s ním za celý čas neprehovoril ani slovo. (Štef.);
raz za (uhorský) rok, raz za čas zriedkakedy, pomerne zriedka;
A potom skonali za amen (Švant.) vo chvíľke;
používa sa nenáležite namiesto časovej predl. o: „prísť za chvíľu, za minútu, za hodinu“, správ. o chvíľu, o minútu, o hodinu;

3. cenu, hodnotu niečoho: Za 4 franky 40 centimov mohol sa do vôle nabažiť pohľadov na jazero. (Tat.) Či ma už za nič nemáte? (Laz.);
neceniť si ani za deravý groš;
nestáť za reč;
nestáť za fajku dymu (tabaku)
;

4. okolnosť, že sa niečo niečím platí, vymieňa, odmeňuje ap.: kúpiť za (posledné) peniaze, predať tovar za hotové (za polovicu);
nemať za čo kúpiť;
zaplatiť za robotu;
utŕžiť za ovocie;
Za málo peňazí málo muziky.
(porek.) Je to za jedny peniaze. (úsl.) Mohli ste zaň (za gunára) dostať pekný groš. (Laz.) liečil za babku (Zúb.) lacno;
robiť za peniaze;
učil za veľké groše
(Vaj.) za chlieb vďačiť sa skalou (Vaj.);
Nemci dávali marku za osem korún. (Štef.);
... že im ho (Ondráša) striga vymenila za pekné, podarené dieťa (Kuk.);

5. podmienku, okolnosť, za ktorých sa dej uskutočňuje: Za živú dušu si nespomeniem na nikoho. (Smrč.);
za každú cenu pri akýchkoľvek podmienkach;
za nijakú cenu v nijakom prípade;
(ani) za svet, za nič na svete (napr. nepovedať);

6. príčinu, dôvod niečoho. nehanbiť sa za svoj pôvod (rod), za svoju reč;
pomstiť sa za niečo;
nehnevať sa za to;
Justína sa nebude mať za čo srdiť.
(Laz.);
nemôžem za to;
ospravedlniť sa za správanie;
ďakovať za radu, pozdrav;
ďakujem za opýtanie;
Prenasledoval ho i za maličkosti.
(Gráf) Hodia ich na front, za trest. (Fig.);
pre nič za nič, za nič pre nič bezdôvodne;
pre mňa za mňa výraz ľahostajnosti, nezáujmu;

7. stav, postavenie, funkciu, účel, vlastnosť ap.: ísť za učňa, za murára, za šoféra, byť za paholka, vziať za vojaka, volať niekoho za kmotra, za svedka, adoptovať za syna;
prihlásiť sa za dobrovoľníka, za strážnika;
zvoliť za predsedu, za prezidenta;
oblečený za vojaka
(Taj.);
hlásiť sa za Slováka;
pasovať za rytiera;
vysvätiť za kňaza;
vybrať si niekoho za muža;
stavať, brať niekoho za vzor;
uznať za chorého;
vyhlásiť za mŕtveho;
mať za blázna, považovať za hrdinu;
uznať za vhodné;
nebrať, nemať za zlé, pokladať za rozumné, za vybavené, za zbytočné, za vec cti, za hanbu ap.;
držať si za povinnosť;
klásť niekomu za vinu;
dať niekomu za pravdu;
vziať za základ;
stačiť za dôkaz;
mať za následok, mať za úlohu;
stáť za úvahu, za pokus;
padnúť za obeť;
debna, ktorá slúžila za stôl
(Min.);
pozemok nehodiaci sa za pasienok (Min.);

8. prospech;
a) zastupovanie (= miesto, namiesto): Ja som zaďakoval za teba. (Kuk.) Robil už za otca aj za mater. (Švant.) Ruku si zaňho do ohňa nedám. (Laz.) Ja zodpoviem i za teba. (Kuk.) Jeden za všetkých a všetci za jedného;
b) podporu, pomoc, výpomoc, prispenie: boj za mier, za pokrok;
bojovať, umierať za vlasť, za slobodu;
boriť sa za práva ľudu;
nachnúť sa za vec;
modliť sa za zomrelých;
zodpovednosť za výchovu, za bezpečnosť;
Či pohol čo len malíčkom za všeobecné dobro?
(Vaj.) Značná čiastka (peňazí) šla za liečenie. (Jégé) Či sú všetci za štrajk? (Krno) Kto nie je za mňa, je proti mne. (Vaj.)

9. približné množstvo, mieru: naliať za pohárik (pálenky), nabrať, vypiť za hrnček mlieka, vody, zjesť za tanier polievky;
zjesť za dvoch
veľa;
za hrsť soli, za misu kapusty, za vrece zemiakov, za kôš dreva;
za náprstok
troška;
za (máčny) mak (máčik) trocha;
spraviť za chlapa (Fig.) veľa, ako chlap;

10. prostriedok, nástroj: vziať, viesť dieťa za ruku;
chytiť, držať koňa za uzdu, za ohlávku;
líška sa chytila za chvost, za nohu;
Zavesil si košík za remeň na plece.
(Bed.);
ťahať za jeden povraz (koniec);

11. zasiahnutie časti nejakého celku (zásahový predmet). chytiť niekoho za prst, za košeľu, za rukáv, chytiť niekoho za golier ap.;
držať sa za ruky;
držať niekoho za šticu, za vlasy;
myknúť, trhnúť niekoho za plece;
vyťahať niekoho za uši;
chytať sa za brucho
pri smiechu;

12. predmet: zaručiť sa za niekoho;
ohlásiť sa, zaujať sa za druhých;
prosiť, prihovoriť sa za niekoho;
vyhorieť, trpieť za iného;
ísť, vydať sa za niekoho
;

13. v spojení čo za má význam „Aký“ (výraz čo za sa často spája s 1. p., pričom za stráca funkciu predložky): Ktovie, čo je to za človeka? (Jaš.) Čo tu máte za poriadok?! (Min.) čo je to za stanica? (Tomašč.) A tí čo za šľaka nesú? (Pláv.) Už vedel, čo sú to za kati. (Krno)

14. obyč. po sponových slovesách class="b0">byť a class="b0">mať (často iron.) hodnotenie, kvalifikovanie (často sa spája s 1. p., pričom stráca funkciu predložky): To sa mi za tanečníkov! (Urb.) Budeže mať za trh! (Taj.) A do vody som padol ako žaba. Bol som ja za hrdina. (Krno)

III. so 7. p. vyjadruje

1. miestne vzťahy;
miesto, umiestnenie, polohu vzadu, na konci, na opačnej, na druhej strane;
na zadnom (vzdialenejšom, neprístupnejšom) mieste: sedieť za stolom (za vrchstolom), za pecou;
tu vonku, za plotom nemocnice
(Min.);
za dedinou, za mestom, za morom;
Našiel krčmu hneď za rohom.
(Štef.) Počuje za chrbtom známe zvonce. (Chrob.);
robiť niekomu niečo za chrbtom tajne, neúprimne, pokrytecky;
zavrieť za sebou dvere;
Zatiahol za sebou šedivú záclonu.
(Fr. Kráľ) byť za pätami bezprostredne blízko;
ta vetrom na mieste, kde nefúka, pren. v ústraní, v istote, v pokoji;
Obloky sú také zabeľmené, že nevidno, čo je za nimi. (Heč.);
hovor. sedieť za mrežami v žalári;
škrabať sa za ušami;
držať jazyk za zubami
mlčať;
hovor. stáť si za slovom byť zásadový;

2. časovú al. miestnu následnosť;
poradie, postupnosť: „Si tu dávno?“ „Rok za tebou.“ (Taj.);
kým nastal za nocou deň (Fig.);
za ním nasledovali iní (Urb.);
Za každým radkom pýtal pálenky. (Taj.);
opakovať niečo za niekým;
jeden za druhým;
fajčiť cigaretu za cigaretou;
ubiehala stanica za stanicou;
kus za kusom;
míňal sa rok za orkom;
slovo za slovom;
krok za krokom
pomaly, postupne;

3. (po slovesách pohybu) smerovanie, smer, cielenie k niečomu al. niekomu (obyč. vzdialenejšiemu): bežať za ostatnými;
vybehla za ženami
(Vaj.);
Za statkom bežia pohoniči. (Kuk.) „Za mnou!“ kričí z plného hrdla. (Zúb.) Mácha za nimi klobúkmi. (Kuk.) Vyšli na holé sedlo a odtiaľ niže za hlasom píly. (Tat.);
vystrieť ruky, načiahnuť sa za niekým, za niečím;
zahľadieť sa za niekým, obzerať sa za dakým, dačím;
Začul, ako ktosi za ním volá.
(Urb.);
ťahať, vliecť nohy za sebou;
vybral sa za cestou
(Jil.) po ceste;

4. účel, cieľ: ísť za chlebom, za prácou, za zárobkom;
Hybaj za svojou robotou.
(Janč.) Za kšeftom pochodili pol sveta. (Zgur.);
zháňať sa za husami (Kuk.);
Pôjdem za pánom, nesmie nám znížiť. (Krno);
chodiť za dievkami;
lipnúť za ženami;
byť zbláznený za niekým;
túžba za domovom;
túžiť za pokojom
(Jes-á);
Pachtila sa za bohatstvom. (Fig.)

5. príčinu, dôvod: plakať, banovať, smútiť za niekým, za niečím;
Prišlo mi ľúto za mojou peknou mladosťou.
(Kuk.) A mohli by si chlapci pooblizovať všetkých desať prstov za ňou. (Laz.) Poprel za tým účelom skutočnosť, v ktorej žil. (Bedn.)

6. spoločenstvo, spojitosť, skutočnosť, že niekto al. niečo má oporu, pomoc, posilu v niekom, v niečom: Nezabúdajte, že za richtárom je veľa ľudí na kopaniciach. (Zgur.) Remeň je hračkou, za ktorou stojí Horovič. (Urb.)

7. vo výrazoch mať niečo za sebou, niečo je za niekým niekto niečo prežil, niečo je pre niekoho minulosťou: mať vojenčinu za sebou Tak to by bolo za nami — mrmlal. (Štef.)

8. predmet: Otec iba za pálenkou. (Ráz.) Nedajte čakať za sebou k večeri. (Tim.) Farár čakal za spevom (Taj.) kým sa spev skončí. Nemôže sa zbaviť spomienky na toho, za ktorým jej srdce bilo. (Švant.)

9. kraj. spôsob (= podľa): Ta jeho príkladom rozknísali sa i tátoše. (Kuk.) Aby sme šli za presvedčením hlasovať (Taj.) podľa presvedčenia. Chcú užiť muziky a tancujú za ňou (Kuk.) podľa muziky;
razí za okovitkou (Kuk.) okovitkou

za čerstva, novšie pís. i začerstva prísl. v túto chvíľu, teraz, hneď, rýchle: To sú lahôdky, ktorými ich chce za čerstva počastovať. (Vans.) Vyťahuje ihlu a niť, aby hneď začerstva zašil dieru vo vreci. (Zúb.) Ja som sa ponáhľal do hotela, aby som si za čerstva poznačil všetko. (Pláv.)

za horúca p. horúci

za jedno čast. zastar. po prvé, ponajprv: Vyčitoval na prstoch: za jedno, už je darmo, či sa mi páči či nepáči... (Kal.) Za jedno, teba do toho nič, za druhé... (Vans.)

za mala (nie zamala) prísl. v mladom veku, za mladi, v detstve: Oni ešte za mala o tom počuli od dedov. (Fel.)

za- slovesná predpona vyjadruje

1. smerovanie deja dozadu al. na druhú stranu niečoho (paralelne s významom predl. za): zakloniť/-kláňať (sa), zakročiť/-kračovať (urobiť krok dozadu), zanožit/-ovať, zapažiť/-ovať;
zakasať/-ovať (sa), zapásať
(si košeľu), zasadnúť (za stôl);
zájsť/zachodiť/zachádzať (za dom), zaliezť/-zať (za skriňu);

2. zried. časovú následnosť (paralelne s predl. za): zajesť/-jedať, zapiť/-píjať, zaostať/-ávať;

3. usmernenie, zacielenie deja niekam: zabočiť/-ovať, zacieliť/-ľovať, abstraktne zacieliť sa/-ľovať sa, zahnúť/-hýbať/-hýnať (kam), zakarovať, zakrútiť sa/-úcať sa (kam), zalíciť/-ovať, zamerať sa/-riavať sa, zamieriť/-ovať, zatočiť/-táčať (sa) (kam);

4. usmernenie deja preč (odháňanie ap.): zahnať/-záňať, zakopnúť (= odkopnúť), zaplašiť, zapudiť/-dzovať, zašupovať, zatisnúť/-tískať, zatlačiť/-tláčať/-tlačovať, zažehnať/-ávať;

5. preniknutie deja (až) niekam: zabehnúť/-biehať/-behovať, zablúdiť (kam), zabrúsiť (kam), zafrknúť, zagúľať sa, zakotúľať sa (kam), zaletieť/-lietnuť, zaletovať/-lietať, zaplávať, zasiahnuť/-sahovať (kam), zatackať sa (kam), zatárať sa, zaterigať sa, zatúlať sa, zašľahnúť (kam);
zaniesť (čo kam), zaviesť, zaviezť (sa), zavliecť/-vliekať (sa);

6. zasiahnutie predmetu dejom v istej miere (obyč. s väzbou class="b0">do čoho) : zahryznúť/-hrýzať/-hryzovať/-hryzávať (sa), zakrojiť/-ovať/-krajovať (sa), zaorať/-ávať, zarezať/-ávať (sa), zarúbať/-avať, zarýpať, zaryť/-ývať (sa), zastrihnúť/-hovať, zavŕtať/-avať (sa), zasiahnuť/-sahovať (do čoho);
parať/-pierať (čo);

7. úplné zasiahnutie predmetu: zachvátiť/-chvacovať, zaliať/-lievať;
zaplaviť/-ovať, zatopiť/-tápať, zasiahnuť/-sahovať
(čo, koho), zastihnúť/-hovať;

8. zasunutie, zatisnutie, vsunutie, vloženie predmetu do niečoho: zabiť/-bíjať (klinec do steny), zabodnúť/-dávať (sa), zaboriť/-bárať (sa), zacviknúť/-kovať, zadrieť/-dierať (sa), zadlabať/-ávať, zadupať (čo kam), zahlobiť/-ovať/-ábať, zakliesniť/-ňovať (sa), zakliniť/-ňovať (sa), zamontovať/-vávať, zanoriť/-ovať/-nárať (sa), zaorať/-ávať (napr. strnisko), zapasovať (čo do čoho), zapichnúť/-chovať/-chávať (sa), zapracovať/-úvať (čo do čoho), zapustiť/-púšťať, zarámovať, zasadiť/-dzovať, zasiať/-sievať, zastoknúť, zastrčiť/-kovať (sa), zastrkať, zasunúť/-súvať/-sunovať (sa), zatisnúť/-tískať, zataviť, zatesať/-ávať, zatkať/-ávať;
zatlačiť/-áčať/-čovať
(napr. gombík), zatĺcť/-tĺkať, zavŕtať sa/-vrtávať sa, zastavať (čo do čoho);
začleniť/-ňovať (sa), zapojiť/-pájať/-pojovať (sa), zaradiť/-ďovať (sa);
zatriediť/-ďovať;
započítať/-avať, zarátať/-ratúvať, zaregistrovať/-úvať, zaúčtovať;
zaznačiť/-ovať, zaznamenať/-ávať, zapísať/-pisovať (sa), zaknihovať, zamapovať
;

9. zabalenie, zavinutie, zvinutie, zamotanie, zapletenie predmetu: zababušiť (sa), zabaliť/-ľovať (sa), zafačovať, zahaliť/-ľovať (sa), zakrútiť/-cať (sa), zamotať/-ávať (sa), zaobaliť/-ľovať, zapantať sa, zapäť/-pínať (sa), zaplantať sa, zapliesť/-pletať (sa), zaviť/-víjať (sa);

10. uzatvorenie, zatarasenie, prehradenie, zakrytie, zaplnenie istého priestoru: zabarikádovať (sa), zablokovať (sa), zabetónovať, zacínovať, zacloniť/-cláňať, zabedniť/ňovať, zadrotovať, zaháčkovať, zahádzať, zahrabať/-ávať/-úvať/-ovať (sa), zahradiť/-hrádzať/-hradzovať, zakladať/založiť (čo čím), zaklásť, zakryť/-ývať (sa), zalepiť/-ovať/-liepať, založiť/-kladať (čo čím), zamínovať, zamrežovať/-ávať, zapečatiť, zapchať/-ávať (sa), zalátať, zaplátať, zaplombovať, zapratať/-ávať, zarúbať/-avať (cestu), zarútiť (sa), zasekať/-ávať (cestu), zaskrutkovať, zašraubovať, zastreieť/-stierať (sa), zastúpiť/-stupvoať (klomu cestu), zašiť/-ívať, zašnurovať, ztarasiť/-ovať, zatvoriť/-tvárať (sa), zazátkovať;
zaniesť/-nosiť/-nášať
(čo íčm), zasadiť (čo čím), zastavať, zasypať/-sýpať/-sypávať, zaviezť/-voziť/-vážať (čo čím);

11. zatvorenie prudkým pohybom (v jednorazových slovesách): zabuchnúť, zacapiť, začapiť, začapnúť, zacvaknúť, zachlopiť/-núť/-ovať (sa), zaklapnúť, zapleštiť, zasotiť, zatrepnúť, zatres(k)núť (sa) (napr. dvere):

12. prekazenie činnosti;
prekážanie v činnosti, v pohybe: zabrániť/-braňovať;
zabrzdiť, zadrhnúť/-dŕhať/-drhávať, zadržať/-žiavať/-žovať/-dŕžať, zahamovať, zahatať/-ávať
;

13. nadobudnutie, nadobúdanie istého stavu (pri podmetových slovesách);
dodanie istých vlastností, spôsobenie istého stavu (pre prechodných slovesách): zabronieť/-ievať (sa), zaceliť/-ievať (sa), zahnednúť, zahnisať, zahorknúť, zahrdzavieť, zahustnúť, zachladnúť, zachrípnuť, zakaboniť sa), zakrpatieť/-ievať, zakvitnúť/-tať, zaležať, zamdlieť/-ievať, zamĺknuť/-kať, zamoknúť/-kať, zamosúriť sa, zamračiť sa/-ovať sa, zamrieť/-mierať, zanemieť/-ievať, zanevrieť/-nevierať, zaoblačiť sa, zapariť sa/-ovať sa, zapeniť sa, zaplesnieť/-ivieť, zapotiť sa, zapučať, zapuchnúť/-puchať/-púchať, zapustnúť, zaschnúť/-sachať/-schnýnať, zasmušiť sa, zaspať/-ávať, zastarať/-ávať, zatemnieť saa/-ievať sa, zatiecť/-tekať, zatícznuť/-tíchať/-tichovať, zatlieť (sa), zatrávnatieť, zatrpknúť, zatuhnúť, zatuchnúť, zatvrdhnúť, zavariť sa, zavládnuť, zavlhnúť/-vĺhať, zavšivavieť, zažltnúť;
zabrúsiť/-brusovať (sa), zaceliť/-ľovať (sa), začepčiť/-ovať, začesať/-ávať (sa), začistiť/-ťovať, zaguľatiť/-covať (sa), zahanbiť/-ovať, zahladiť%/-hládzať/-hladzovať (sa), zahlieniť, zahmliť/-lievať (sa), zahriať/-hrievať (sa), zahrotiť/-covať, zahustiť/-ťovať (sa), zachladiť (sa), zachlpiť (sa), zajazviť/-ovať (sa), zakaliť/-ľovať (sa), zakončiť/-ovať/-ievať, zakriviť/-ovať (sa), zakrvaviť (sa), zakvasit/-ovať, zalesniť/-ňovať, zalomiť/-lamovať (sa), zaľudniť/-ňovať (sa), zaokrúhliť/-ľovať (sa), zaostriť/-ovať (sa), zaplniť/-pĺňať/-plňovať (sa), zaprášiť/-prašovať (sa), zarovnať/-ávať, zarybniť/-ňovať, zaslepiť/-ovať, zasmažiť/-ážať, zastrašiť/-ovať, zastrúhať/-struhávať, zasýtiť/-sycovať, zaťažiť/-ovať, zatemniť/-ňovať, zatieniť/-ňovať, zatupiť/-ovať (sa), zatvrdiť/-dzovať (sa), zaučiť/-účať (sa), zaúdiť, zauzdiť/-ďovať, zauzliť/-ľovať (sa), zavesiť/-ovať (sa), zavlažiť/-ovať, zavlhčiť/-ovať, zavodniť/-ňovať, zavŕšiť/-vršovať (sa), zažmúriť/-žmurovať
;
často najmä pri slovesách s významom „znečistiť (sa), pošpiniť (sa), postriekať (sa), potrieť (sa), niečím“: zababrať (sa), zablatiť (sa), zabrýzgať (sa), začierniť/-ňovať (sa), zafafrať (sa), zafŕkať (sa), zafrskať (sa), zafúľať (sa), zahnojiť (s)a, zakolomažiť (s)a, zakrvaviť (sa), zakvackať, zakvapkať, zakyckať/-kvickať (sa), zakydať (sa), zalajniť (sa), zamastiť (sa), zamazať (sa), zanečistiť/-ťovať (sa), zaneriadiať/-ďovať, zanešváriť, zapáperiť (sa), zaperiť (sa), zapaprať (sa), zaprskať (sa), zarosiť (sa), zasliniť (sa), zasmetiť, za.-smoliť (sa), zastriekať (sa), zašpiniť (sa), zašpliechať (sa), zatérovať (sa);

14. (náhly) začiatok, vznik deja: zahorieť, zaplanúť, zapáliť/-paľovať, zaprúdiť, zaznieť/-ievať;
zaňuchať, zacítiť;
zachcieť (sa), zažiadať sa
(komu čoho), zaclivieť sa, zacnievať sa;

15. obmedzovací spôsob slovesného deja, blízky čisto vidovému významu dokonavosti;
veľmi často v dokonavých jednovidových obyč. neprechodných slovesách vyjadrujúcich a) deje a javy vnímané zmyslami, najmä sluchom (zvuky), zrakom (svetelné a farebné úkazy) a čuchom: zaachkať, zabľabotať, zabľačať, zablkotať, zabrechať/-núť, zabrnkať/-núť (si), zabublať, zabubnovať, zabučať, zabúchať, zabúriť, zabúšiť, zabzučať, zacengať, zacmukať/-núť, zacvakať, zacvendžať, zacrkať/-likať, začkať (sa), začľapkať, začvirikať, zadrkotať, zadrmoliť, zadudať, zadudrať, zadúchať/-nuť, zadunieť, zadup(k)ať/-potať, zaerdžať, zafičať, zfidlikať, zafíkať, zafňukať (si), zafrflať (si), zafučať, zafúkať/-núť, zagágať/-nuť, zagajdovať, zagrúliť, zahartusiť, zahavkať/-núť, zahmkať, zahrkať/-núť/-otať, zahrkútať, zahrmieť, zahučať, zahúkať/-nuť, zahukotať, zahulákať, zahundrať, zahvízdať (si), zahvizdnúť/-žďať, zachechotať/-chichsa, zachrčať, zajačať, zajachtať, zajajkať, zajojčať/-kať, zakašlať, zakikiríkať, zaklep(k)ať (si), zakňučať, zakrákať, zakričať, zakukať (o kukačke), zakuvikať, zakváakať (o vrane), zakvičať/-kvíkať/-kviknúť, zakvíliť, zaločkať, zalomoziť, zamečať/-kotať, zamľaskať/-liask-, zamňaučať/-kať, zamraučať/-kať, zamrmlať, zamrnkať/-núť, zamumlať, zanôtiť (si), zaochkať, zapískať/-nuť, zapišťať, zaplieskať, zapraskať/-kotal/-šťať, zapstkať, zapukať, zarachotiť/-otať, zarapčať/-kať, zarapotať, zarehliť sa/-hniť sa/-hotať sa/-húňať sa, zareptať, zarevať, zarinčať, zaručať, zaryčať, zasipieť, zaskučať, zasmrkať/-núť, zaspievať (si), zastenať/-ston-, zasvišťať, zasyčať/-knúť, zašepkať/-tať/-potať/-pnúť, zaškrečať/-knúť/-kotať/-kriekať, zaškrípať/-škripieť, zašomrať (si), zašpľachotať/-šplech-/-špliechať, zašramotiť, zaštebotať, zaštekať/-knúť/-kotať, zaštrkať/-knúť/-kotať, zašuchotať, zašumieť, zašustiť/-stnúť, zašušťať, zašvihať/-hnúť/-hotať, zašvitoriť, zaťapkať, zatľapkať, zatlieskať, zatrieskať, zatrilkovať, zatrúbiť, zaťukať, zaujúkať, zaúpieť, zavrčať, zavrešťať, zavrieskať/-vrsknúť/-vriesknuť, zavŕzgať/-vrzgnúť, zavržďať, zavýskať, zavyť, zazurčať/-kotať, zazvoniť, zazvučať, zažblnkať/-knúť/-kotať;
zabelieť sa, zabliakať/-kotať, zables(k)núť (sa), zablýskať (sa), zablyskotať, zablys(k)-núť sa, zablyšťať sa, začervenať sa, začernieť sa, zahrať (farbami), zaiskriť sa, zajagať sa, zaligotať sa, zamihotať sa, zapestriť sa, zaplápolať, zapýriť sa, zarumeniť sa, zaružovieť sa, zasliepňať, zasršať, zastriebriť sa, zasvetielkovať, zasvietiť (sa), zašeriť sa, zazelenať sa/-nieť sa, zažltieť sa/-tiť sa, zažiariť, zatrblietať sa, zatmieť sa/zatmiť sa, zapáchnuť, zasmrdieť, zavoňať
;
b) prejavy, stavy a pocity človeka al. iných bytostí: zaafektovať, zabedákať, zabedovať, zabohovať, zabožekať, zabojovať si, zaceriť (zuby), zaceriť sa, zacigániť (si), začkať, začkať sa, začudovať sa, zadeklamovať, zadiskutovať si, zadívať sa, zadiviť sa, zadrankať, zadrapkať, zadriemať i neos. zadriemať sa (komu), zadriemnuť, zadúfať, zadvoriť (si), zadýchať/-chnuť, zafajčiť si, zafígľovať, zafilozofovať si, zaflámovať si, zafrasovať, zafujarovať, zagániť, zagestikulovať, zaglgať/-gnúť, zagratulovať, zagrobianiť (si), zagúľať si (pri hre v kolky), zahabkať, zahádať, zahalaškovať si, zahandrkovať, zahartusiť, zahlodať, zahma(k)ať, zahodovať, zaholdovať, zahorekovať, zahorliť, zahrab(k)ať (napr. nohami), zahrať, zahrať sa, zahrať si, zahrešiť, zahromovať, zahromžiť (si), zahroziť (sa), zahýriť (si), zachystať (si) (o brankárovi v športe), zaimprovizovať, zajastriť si, zajesť si, zaklebetiť si, zakliať, zakontrovať, zakormidlovať, zalamentovať, zalíškať sa, zalumpovať si, zalyžovať si, zamaľovať si, zamaškrtiť si, zamodlikať, zamudrovať (si), zanadávať si, zanáhliť, zanaliehať, zanariekať (si), zaobedovať si, zaokúňať sa, zapapkať si, zapásť sa, zaplakať (si), zaplávať (si), zaplesať, zapochybovať, zapolitizovať (si), zapoľovať si, zaponosovať sa, zapremýšľať, zaprežúvať, zaprorokovať (si), zaprosiť, zaprotestovať, zaradovať sa, zaraňajkovať si, zarecitovať, zarečniť, zarojčiť (si), zasamopašiť, zaslabikovať, zaslziť, zasnívať, zasnívať sa (komu o čom), zaspomínať (si), zašantiť si, zašarapatiť, zašermovať (si), zaškeriť sa, zašpásovať (si), zašportovať si, zatrénovať si, zatúžiť, zatváriť sa, zaúčinkovať, zaúfať, zaútočiť, zauvažovať, zaváhať, zavečerať (si), zaveseliť sa, zavtipkovať (si), zavyčínať, zavzdychať/-chnúť (si), zazlorečiť, zazubiť sa, zazúriť (si), zažartovať (si), zaželať, zažiadať si;
zamariť sa
(komu), zazdať sa (komu), zapáčiť sa (komu), zamraziť (koho), zamrzieť (koho), zašimrať, zaštekliť;
c) pohyb: zabehať si, zabolengať, zabŕkať, zacifrovať, zacupkať, zacupotať, zacválať, zadrgať, zadrať, zadrgľovať, zadrmať, zadrobčiť (si), zadubasiť, zadup(k)ať (si), zadupotať, zagestikulovať, zahádzať si, zahegať, zahemžiť sa, zahmýriť sa, zahniezdiť sa, zahojdať (sa), zajazdiť si, zaklátiť (s)a, zakľuckať, zakmitať, zakmitnúť sa, zaknísať sa, zakolembať (sa), zakolísať (sa), zakrepčiť (si), zakrútiť (sa), zakrúžiť;
zakývať (sa), zalomcovať, zamechriť sa, zamrdať, zamykať (sa), zaopálať (sa), zaošívať sa, zaplávať si, zapodskakovať, zapotácať sa, zarafať, zarajtovať si, zarojiť sa, zaskackať, zaskákať (si), zaskočiť si, zastrečkovať, zašklbať (sa), zašľahať
(čím), zašmátrať, zašvihať/-hnúť, zatackať sa, zatancovať (si), zatočiť (sa), zatrepať (sa), zatrepotať (sa), zatriasť (sa), zaveslovať, zavibrovať, zavíriť, zavlniť sa, zavrtieť (sa), zazívať/-vnuť, zazmietať sa, zavŕtať, zažmurkať/-knúť;

16. rezultatívny spôsob slovesného deja a) pri prechodných a k ním pritvorených zvratných slovesách s významom „spôsobiť nejakou činnosťou istý stav niečoho“: zabiť/-bíjať (sa), zadláviť, zahlušiť, zahrdúsiť (sa), zahubiť (s)a, zaklať (sa), zamordovať (sa), zarezať (sa), zastreliť (sa), zaškrtiť (sa), zašliapať, zavraždiť (sa);
zaviniť/-ňovať, zapríčiniť/-ňovať;
zahasiť/-hášať, zahojiť (sa), zamiesiť, zanosiť
(šaty), zapracovať/-úvať (sa), zastrieľať/-streľovať (zbraň), zaškoliť/-ľovať (sa);
podobný význam („dosiahnutie istého stavu“) majú aj podmetové slovesá zahynúť, zakapať/-ávať, zaniknúť/-nikať, zatúlať sa;
b) pri zvratných slovesách odvodených spravidla od nezvratných slovies predponou za- + morfémou sa s významom „dostať sa v plnej miere do istej činnosti, do istého stavu“: zabehať sa/-ávať sa, sekundárne i zabehnúť (čo), začítať sa/-avať sa, zadumať sa, zadýchať sa, zahľadieť sa, zahĺbať sa/-bavať sa, zahĺbiť sa/-hlbovať sa, zahniezdiť sa/-ďovať sa, zakoreniť sa/-ňovať sa, zabesedovať sa, zadaždiť sa (neos.), zadlžiť sa/-ovať sa, zajachtať sa/-ávať sa, zajakať sa (dok.), zajaknúť sa, zajakať sa (nedok.) /-ávať sa, zaklebetiť sa, zakrákoriť sa, zakuckať sa/-ávať sa, zaliahnuť sa, zalízať sa, zaľúbiť sa, zamilovať sa, zamlčať sa, zamyslieť sa/-mýšľať sa, započúvať sa, zapozerať sa, zapracovať sa/-ávať sa/-úvať sa, zarečniť sa, zarozprávať sa, zasedieť sa, zasniť sa, zasnívať sa, zatrkotať sa, zažrať sa/-žierať sa;

17. prerývano-zmiernený, resp. zložito-intenzívny spôsob slovesného deja pri jednovidových nedok. slovesách utvorených predponovo-príponovým postupom (za... + iterat. prípona): zadrapkávať/-kovať, zadrapovať (sa), zahrávať sa (si), zakrádať sa, zastrájať sa;
zapárať, zaváňať, zavýjať, zazerať
;

18.čisto vidový význam: zaďakovať, zaevidovať, zahuckať, zamáliť sa, zabožiť sa, zadušiť sa, zaplánovať, zaprisahať sa, zaveriť sa, zaplatiť, zasmiať sa, zaveliť, zaželať;

19. je nadbytočná: zachopiť, zakuknúť, zaobstarať/-ávať, zapožičať (si), zaples(k)núť (bičom);

20. stráca charakter predpony (lexikalizuje sa): zabezpečiť/-ovať, zadovážiť/-važovať (si), zakázať/-kazovať, zakladať sa, zakladať si (na čom), záležať, závisieť, zamietnuť, zatknúť/-týkať, zavdať/-vdávať, zájsť sa/zachádzať sa (smiechom), zajať/-jímať, zabudnúť/-búdať, začať/-čínať (sa), zaháľať, zamestnať/-ávať, zapodievať sa

zaachkať, -á, -ajú dok. expr. opakovane vysloviťach“, zavzdychať, zanariekať, zabedákať: Ach, ach, dievčičky moje zlaté — zaachkala tetka. (Skal.)

zaadresovať, -uje -ujú dok. zried. (komu čo) napísať na zásielku, na list adresu: Duma jej napísal list, zaadresoval ho Prechotovi. (Bod.)

zaafektovať, -uje, -ujú dok. prejaviť sa afektovane, zareagovať afektovane: Keby som bol vedel, že to dá toľko práce, zaafektoval — nebol bych sa dal na to. (Urb.)

zaákať, -a, -ajú dok. expr. zried. od prekvapenia, úžasu ap. vysloviť „á“: V škole aj pán rechtor sa usmial a zaákal, keď vošla. (Rys.)

zaalpský príd. m. ležiaci, nachádzajúci sa za Alpami, južne od Álp: z-é krajiny

zaangažovaný príd. m. hovor. (v čom, do čoho) zúčastnený, spoluúčastný na niečom, zapojený do niečoho: Kalinčiak bol zaangažovaný i v ostatných slovenských národných akciách. (Mráz);
bojovník a tribún, zaangažovaný do všetkých hlavných udalostí a zvratov doby (Boor);

zaangažovanosť, -ti žen. r.

zaangažovať, -uje, -ujú dok. hovor. (koho, čo na čom, v čom, do čoho) urobiť zúčastneným, účastným na niečom, zapojiť do niečoho: (Sväz) zaangažoval svoje členstvo na tejto činnosti. (Štítn.);

nedok. zaangažúvať, -a, -ajú

|| zaangažovať sa (do čoho) zúčastniť sa na niečom, zapojiť sa do niečoho;

nedok. zaangažúvať sa

zaapelovať, -uje, -ujú dok. zried.

1. expr. (čo) ohlásiť, oznámiť niečo niekomu vo forme odvolania: Ktosi jeho licenciu zaapelovaťl až na ministerstvo obchodu do Prahy. (Jil.)

2. (na koho, na čo) obrátiť sa s prosbou, žiadosťou, výzvou na niekoho

zaatlantický príd. m. nachádzajúci sa za Atlantikom, pochádzajúci z krajín za Atlantikom (smerom od nás)

zaatramentovať, -uje, -ujú dok. (čo) zamazať, zašpiniť atramentom: z. si prsty

žaba, -y, -žiab žen. r.

1. obojživelník so širokým plochým telom a dlhými zadnými nohami uspôsobenými na skákanie a plávanie;
žije najmä v močiaroch;
zool. žaby rod obojživelníkov (Anura);
ž. skáče;
ž-y kŕkajú, kvákajú, škrekocú;
expr. roztrhnem ťa ako ž-u vyhrážka;
studený ako ž.;
zelený ako ž.;
metať sa, hádzať sa ako nasolená ž.
veľmi

hovor. iron. : ž-e po oči, ž-e po brucho veľmi nízky (obyč. o obilí, najmä o ovce);
(záhon, ostredok), čo ho ž. preskočí veľmi úzky;
hľadať na ž-e chlpy hľadať to, čoho nie, pren. zachádzať do zbytočných podrobností, byť škrupulózny, malicherný;
maž niečoho ako ž. srsti nemať nič;
ž. kaluž (mláku) nájde človek vždy nájde príležitosť na uplatnenie svojich sklonov (obyč. zlých);
hľadí ako ž. z prachu vyjavene, nechápavo;
rozpľasnúť sa rozčapiť sa, rozpľaštiť sa ap. ako ž. spadnúť dolu tvárou, spadnúť na celú prednú plochu tela;
hovor. expr. ž. na prameni prekážka hatiaca niečo (obyč. prekážka dobrej, užitočnej veci, činnosti);
vyhodiť niekoho ako žabu z vršky (Kuk., Ráz.) nemilosrdce;
hovor. ž. ti zuby prečíta žartovná výstraha pred urieknutím, ktoré môže podľa povery spôsobiť pohľad žaby na zuby v otvorených ústach: Rudko zavrel ústa, aby mu (žaby) neprečítali zuby. (Ondr.)

2. hovor. expr. mladé (dospievajúce, nedospelé) dievča (niekedy i o dieťati vôbec, aj ako nadávka): Taká žaba a už sa zamužským obzerá. (Urb.) Včera chcel si zahrať s ňou ako s malou a ona, žaba, odvrátila sa od neho, že je už veľká. (Tim.)

3. nár. zápal jazyka al. ústnej sliznice u detí al. u domácich zvierat;

žabí i žabací (nár. i žabäcí), -ia, -ie príd. m.: ž-ie stehienko, ž-ie vajíčka, ž. škrekot;
bot. žabí vlas zväzkovitý druh vláknitej zelenej riasy (Cladophora glomerata);
nár.: žabie očko nezábudka;
žabacie mlieko rastlina mliečnik chvojkový;
žabie perinky žaburina;
ž-ie korýtka lastúry

odb. žabia perspektíva pohľad na niečo odspodu;

pren. posudzovanie niečoho s malým rozhľadom, primitívne posudzovanie niečoho;

žabka, -y, -biek žen. r.

1. zdrob. malá žaba: Slečna Mica chytala malé žabky. (Tim.)

2. hovor. expr. mladé (dospievajúce, nedospelé) dievča: Žabka malá, celá je po nebohom otcovi. (Karv.) I dievčatá sa nájdu, svedčné drobné žabky. (Ráz.)

3. zakrivený štepársky nôž;

4. nár. zápal jazyka al. ústnej sliznice u detí;

žabička, -y, -čiek, žabienka, -y, -nok i žabôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr. ;

žabisko, -a, -bísk stred. i ž., zried. i žabsko, -a, -bísk stred. i zvel.

zababraný príd. m. hovor. expr. špinavý, zašpinený, zamazaný, ufúlaný. z-é ruky, ústa, z-á tvár, z-é šaty;
z-é groše
(Jil.);
z-á handrička (Gráf)

zababrať, -e, -ú rozk. -i (nár. i zababriť, -í, -ia) dok. hovor. expr. (čo, koho) zašpiniť, zamazať, ufúľať: Krídla a chvost dvíhali dovysoka, aby si ich nezababrali. (Mor.) (Dievča) schodík najprv zababralo blatom. (Jes-á) pren. z. si ruky s niekým, s niečím prísť do styku, mať styky s niekým, s niečím opovrhovaným: Ani s demokratmi si si nezababril ruky. (Sakl.);
pren. Bohatstvo zababre ľudí na nepoznanie (Heč.) charakterovo pokazí.

|| zababrať sa (nár. i zababriť sa) zašpiniť, zamazať sa, ufúľať sa: Celý bok máš zablatený, kde si sa tak ráčil zababrať? (Jes-á);
pren. Ináč sa zababreš, že sa do smrti neočistíš (Heč.) pokazíš si povesť. (Môj otec) sa fašistami sa nezababril (Heč.) nezhanobil, nezneuctil sa stykom, spoluprácou s nimi.

zababušiť, -í, -ia (nár. i zababúšiť, -i, -ia) dok. expr. (koho, čo do čoho) dôkladne zabaliť, zavinúť, zakrútiť, pozakrúcať do niečoho, obyč. do teplého odevu al. do teplej látky;
teplo obliecť: Zhodila si z pliec vlniak a zababušila dojča. (Sev.) Marka si hlavu zababušila do sivej šatky. (Krno);
statkársky synček, zababušený v kožuchu, len aby neprechladol (Letz);
v pestrých handričkách zababušené polienko — bábika (Zúb.);
pren. v slame zababúšené stromy (Heč.) slamou obalené

|| zababušiť sa (nár. i zababúšiť sa) (do čoho) dôkladne sa zabaliť, zavinúť, zakrútiť, pozakrúcať sa do niečoho, obyč. do teplého odevu al. do teplej látky;
teplo sa odieť: dobre sa zababušiť do teplých šiat (Jil.);
ležal, zababušený až po bradu do mäkkých perín (Zúb.);
polárnici, zababúšení do kožušín až po nos (Mňač.);
Ľudia boli zababušení v bundách a kepeňoch. (Žáry);
pren. Olšanská dolina, donedávna zababušená do bielej snehovej prikrývky (Skal.);
pokrytá snehom.

žabäcí p. žaba

žabacina, -y žen. r. žabacie mäso al. žabací zápach: Ale periféria? Žabacinou páchnete. (Al.)

Naposledy hľadané výrazy

1. za��al v Slovníku slov. jazyka