Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zaň” v Slovníku slovenského jazyka

zaň spojenie predl. za s tvarom 4. p. os. zám. on, ono;

p. za i on, ono

zanadávať si, -a, -ajú dok. expr. istý čas nadávať, ponadávať: Pán Tiegten si v súkromí distingvovane zanadával. (Karv.)

zanárať,zanárať sa p. zanoriť, zanoriť sa

zanariekať (si), -a, -ajú dok. istý čas nariekať, zaplakať, poplakať si: trpko, horko, bolestne z., clivo, zúfale z.;
Ženy popravených martýrov si zanariekali.
(Tat.);
pren. expr. V komíne zanariekal vietor. (Jil.)

zanášať sa2, -a, -ajú nedok. expr.

1. (čím) zaoberať sa dačím, venovať sa dačomu: Zanášal sa budúcnosťou národa. (Hurb.) Jeho čulý duch sa už zanáša výpočtami. (Kuk.) Čím sa zanášal toľko rokov, že budú všetci traja spolu žiť..., naraz vyšlo naprázdno. (Tat.)

2. (za čím) bažiť, túžiť po dačom: zanášať sa za mestom a jeho márnosťou (Kuk.)

zanášať sa2, -a, -ajú nedok. zried. (na koho) ponášať sa, podobať sa: Zanáša sa naň, akoby mu z oka vypadol. (Zát.)

žandársky,žandárstvo p. žandár

záňadrie, -ia stred. priestor, miesto pod šatami na prsiach al. medzi prsami, záhrenie: Borka nosila list v záňadrí. (Taj.) (Nanai) schovala si dýku do záňadria. (Fig.) Ja lipku za klobúkom, Hanka v záňadrí nosí. (J. Kráľ)

zanáhliť, -i, -ia dok. zried. začať sa ponáhľať: Tvoj zanáhlil, neviem, čo mu sadlo na nos. (Kuk.)

zanaliehať, -a, -ajú dok. (na koho i bezpredm.) chvíľu, krátko na niekoho naliehať;
dôrazne, neodbytne niekoho o niečo požiadať: (Emil) zanaliehal na Jožinu: „Povedz! Čo sa stalo?“ (Jil.)

zanalyzovať, -uje, -ujú dok. kniž. (čo) urobiť rozbor, analýzu niečoho, rozoberať, rozložiť: Koľko káuz si on zanalyzuje, rozrieši. (Ráz.)

zanarábať, -a, -ajú dok. (čím) chvíľu, krátko niečím narábať;
použiť niečo: Karmanka sa zohol a chytro zanarábal hákom. (Jes-á) „Drž sa za mnou“ — zafučal Christoňo a zanarábal lakťami. (Jes-á)

zanášať1, -a, -ajú nedok.

1. (čo, zried. koho) nesením niekde dopravovať, odnášať, prenášať, nosiť: vietor zanášal listy do okien;
z. peniaze do banky, z. listy, balíky na poštu;
vojaci zanášajú choroby domov;
Ženský nárek zanášal vietor na Dolný koniec.
(Heč.)

2. (čo do čoho) vnášať: z. do dačoho zmätok, poriadok;
z. do teórie určité prvky, momenty;
z. do radov dakoho rozvrat
;

3. hovor. (čo do čoho) zaznačovať, vpisovať, zapisovať, zaznamenávať: z. dačo do denníka, do listín, do úradných záznamov;
z. do účtovnej knihy číslice, údaje, položky
;

4. hovor. (čo komu) prinášať, donášať zprávy, novinky ap.: Zanášal mu drobničky. (Taj.) Zanášal mu klebety. (Taj.);

nedok. zaniesť1

zanášať2, -a, -ajú nedok. (čo čím) tvoriť, utvárať na dačom nános, pokrývať, prikrývať vrstvou dačoho: z. dno rieky pieskom, nánosom, štrkom;
Ale mi zanáša dlážku akýmsi bahnom.
(Gab.);

dok. zaniesť2

|| zanášať sa1 (čím) pokrývať sa, pokrývať sa nánosom, vrstvou dačoho: odvodňovacie zariadenie sa časom zanáša múľom;
kopytá riek sa zanášajú bahnom, pieskom, štrkom
;

dok. zaniesť sa2

zaňatý príd. m. zastar. (čím) zaujatý, oduševnený za niečo: Tancom zaňatí krútili sa chvíľu. (Kuk.) Pochytili sme povesti, ohňom mládeneckým za slávu národa zaňatí. (Dobš.)

žandár, -a muž. r. člen uniformovaných jednotiek verejnej bezpečnosti v minulosti (najmä v Rakúsko-Uhorsku, v býv. ČSR a za slovenského štátu): maďarskí ž-i;
Keď nepôjdeš po dobrote, dám ťa žandármi odviesť.
(Urb.) Žandárov zavolám na vás. (Al.) Revírnik povedal matke, aby bola rada, že ju neoznámi žandárom. (Zúb.);
voj. poľní ž-i;
pren. pejor. ruský cárizmus bol ž-om Európy prepožičiaval sa na potlačovanie pokrokových hnutí, revolúcii;

žandárka, -y, -rok žen. r. hovor. žandárova žena (Bodic.);

žandársky príd. m.: ž-a stanica, ž. strážmajster;

(po) žandársky prísl. zried. ;

žandárstvo, -a stred.

1. hromad. žandári;

2. zamestnanie, povolanie žandára: Pišta nechá žandárstvo. (Taj.)

žandárčiť, -i, -ia i žandárovať, -uje, -ujú nedok. hovor. byť (niekde) žandárom: Rozmotá sa mu klbko rozpomienok na žandárčenie. (Gab.)

žandarméria, -ie žen. r. hromad. žandárstvo, žandári: batalión ž-ie (Ráz.);
maďarská ž. (Al.)

zanechať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho) odísť od niekoho, ponechať bez opory, bez pomoci, opustiť: Za ním pošla i vdova, zanechajúc jediné dieťa. (Vaj.) Keď ste ma zanechali, (moje srdce) prestalo biť za vás. (Tim.)

2. (čo) opustiť nejaké miesto, odísť, vzdialiť sa z nejakého miesta: Andrejovi bolo voľnejšie, keď pri Podmoklí zanechal hranicu. (Vaj.) Otec zanechal svetličku svojej dcéry. (Škult.)

3. (čo) vzdať sa, zriecť sa niečoho, opustiť: z. svoje zlozvyky;
Zanechajme detské hračky.
(Čaj.)

4. (čo, koho, čo komu, koho na koho) poručiť ako dedičstvo;
odkázať, nechať: Dlhov viac nežli šupák na streche zanechal. (kal.) Nevychovanú Marinku po sebe zanechal. (Kal.) Starí si umienili zanechať potomstvu pamiatku. (Kuk.) Na koho zanechám svoju manželku? (Záb.)

5. (čo) spôsobiť, nechať (stopu): z. v niekom hlboký, nezabudnuteľný dojem;
z. na niečom nepriaznivé stopy
;

6. zried. (čo) odložiť, nechať: Kde si zanechala rukavice? (Smrek.);

nedok. zanechávať, -a, -ajú

|| zanechať sa opustiť sa, rozísť sa: Či sa zoberú teraz, keď sa za mladi zanechali. (Tim.)

zanečistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-ť dok. (čo) znečistiť, zašpiniť: Čistej vody nemáme;
vetry duli, vodičku zanečistili.
(J. Kráľ);

nedok. zanečisťovať, -uje, -ujú

zanedbaný príd. m.

1. o ktorého vzhľad, úpravu sa nikto nestará, nikto nedbá, opustený, neupravený. z. byt, z-á záhrada, z-é cesty, polia, lúky;

2. zastar. zaostalý, nevzdelaný: Nebárs hladko išlo to s chlapcom vo vedách zanedbaným. (Vaj.)

3. zastar. ponechaným sám na seba, osamotený, osamelý, opustený. Má zanedbaná žena hľadať si ako jej muž iné známosti? (Kal.);

zanedbanosť, -ti

zanedbať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho) prestať sa starať o niečo, o niekoho;
prestať si všímať niekoho, niečo;
prestať dbať na niečo: Dal som sa čítať noviny. V chorobe som ich zanedbal. (Kuk.) Bývanie tam nemalo satak zanedbať. (Tim.)

2. zastar. (s neurč.) zabudnúť, opomenúť: Hostinský zanedbal (víno) pokrstiť. (J. Chal.) Vicišpán iste nezanedbá vyzvedieť, ako stojí odporná strana. (Kal.);

nedok. zanedbávať, -a, -ajú

zanedbateľný príd. m. ktorý možno zanedbať: z. zvyšok

zanedlho prísl. za krátky čas, o krátky čas, o chvíľu, za chvíľu, zakrátko, čochvíľa, onedlho, čoskoro: Budeme mať zanedlho svadbu. (Vaj.) Zanedlho dociepkal i starý Mate. (Kuk.)

zanekľúdiť, -i, -ia dok. hovor. expr. (čo) znečistiť, zašpiniť: zanekľúdili dom (Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zaň v Slovníku slov. jazyka