Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zájsť” v Slovníku slovenského jazyka

zájsť1, -jde, -jdu, rozk. -jdi, min. zašiel, zájdený dok.

1. (kam) dôjsť niekam, chôdzou sa dostať na vzdialenejšie miesto: Nohy mi opuchli, ďaleko by som nezašiel. (Smrč.) Veď ti ja ta o moc ľahšie pešo zájdem! (Ráz.-Mart.) „Či je ešte ďaleko do Mikuláša?“ — „Do večera zájdete.“ (Al.) Čosi sme zašli, ale vrátiť sa ľahko, ktodobré nohy (Kuk.) prešli sme cieľ, došli sme ďalej, ako bolo treba;
pren.: Kam zájdeš so svojou úprimnosťou! (Vans.) čo dosiahneš. S bitkou ďaleko nezájdeš (Sakl.) veľa nedosiahneš. Kam by sme zašli! (Vans.) k čomu by sme dospeli. Priečnik pochopí, že zašiel priďaleko (Heč.) priveľa si dovolil. Zašiel s ňou tak ďaleko, že sa jej nemohol striasť (Žáry) nadviazal s ňou príliš úzky styk. Bolo by to zašlo priďaleko (Fel.) prekročilo obvyklú mieru. Rád zašiel na bludné chodníčky, hoci bol synom dobrého gazdu (Tim.) robil nedovolené veci.

Pomaly ďalej zájdeš prísl. rozvážnym konaním dosiahneš viac.

2. zájsť (si) (kam, ku komu i s neurč.) na chvíľu, na skok niekam, k niekomu ísť, navštíviť niekoho;
podísť;
zaskočiť: Zašiel pozrieť, oč sa to tam robí. (Jégé) Bola v nemocnici za synom a zašla aj k nám. (Bedn.) Keď chce zájsť mládenec za dievčaťom na vohľady... (Tat.) Zašla medzi ženy, podrkotala, aj klebety vše doniesla. (Taj.) Ako kandidát poslanectva bude musieť k mnohým zájsť. (Jes.) Pán minister, keby ste zašli na vnútro a spýtali sa, čo to má znamenať. (Urb.) Oblečie sa a zájde si do obchodu. (Taj.) Večer máš kedy? že by sme si voľakde zašli (jaš.) šli sa niekam pobaviť;
z. (si) na pivo, na kávu ísť vypiť niekam, napr. do kaviarne;
pren.: Zašiel si na vážne otázky (Šolt.) začal sa s nimi v rozhovore zapodievať. Zájdu v reči i na to, čo kam... (Ráz.) odbočia od hlavného predmetu rozhovoru. Tajne zájde pohľadom ku dverám (Tim.) nebadane sa pozrie.

3. zájsť (si) (po niekoho, po niečo, kraja, i pre niekoho, pre niečo) ísť vyhľadať niekoho s cieľom priviesť ho niekam, ísť niečo vziať: Inšpektor sám zašiel po richtára. (Taj.) Musela zájsť po kominára. (Zúb.) Keď chceš, zájdem ti pre bravčovinu. (Al.) Zašiel si preň a podal nám ho (chlieb) v obrúsku. (Kost.)

4. (kam) chôdzou sa dostal za niečo al. do vnútra niečoho, vojsť, prejsť: Zašli pod široké strechy domov, aby nemokli. (Jes.) Spoza chrbta, kým zašla za uhol, sipeli ešte za ňou hlasy. (Chrob.) Zájdete za vŕštek a už zabudnete (Kuk.) len čo odídete inam. Samko zašiel za dedinu a rozmýšľal, čo si počať. (Taj.) Keď loď mala zájsť za predhorie, máchali šatkou jeden na druhého. (Kuk.)

neos. zašlo mi za nechty začali ma oziabať prsty;
Zima mu za nechty zašla. (Kuk.)

5. zried. (komu čo) prísť niekomu do cesty, zataviť niekoho v ceste: A keď blížili sa k mestu, Turkyňa im zašla cestu. (Chal.)

6. odísť ďalej, stratiť sa z dohľadu, zmiznúť z dohľadu: Kamaráti zašli, zmizli. (Hor.) Kroky zašli. (Jégé) Nevystrelil (na vtáky), lebo videl, že mu už zašli. (Jégé) „Videl si ho?“ — „Videl, ale mi potom zašiel za kosodreviny.“ (Švant.) Voz sa prevalí za vŕštek, dedina zmizla, len jasene z nej čnejú, i tie už zašli. (Kuk.)

7. (o nebeských telesách) zapadnúť: slnko zašlo (za oblak, za horu, za obzor) zapadlo;

8. minúť sa, pominúť: Sláva zašla, moc pominula. (Kuk.);
v svete zašlej mladosti (Botto);
Čo bolo, zašlo, zašlo už. (Vám.) Skutok s mladosťou zájde na veky. (Jes.) Zašiel v mládeneckom veku (Jégé) zomrel. Noc už zašla, nastúpil deň (J. Kráľ) prešla, minula sa;
pren. Hlas mu v hrdle zašiel (Kuk.) zadrhol sa.

9. (koho) prihodiť sa, stať sa niekomu, zastihnúť, zasiahnuť: Ak by ťa čokoľvek zašlo, na mňa sa vždy môžeš spoľahnúť. (Zúb.) Čo ťa zašlo nemilého, (Urbk.) Hodinkám sa čosi stalo. Na mori ich čosi zašlo. Do tých čias chodili poriadne. (Kuk.) Ťa ešte zájde také šťastie. (Taj.) Zvesť bola tým ukrutnejšia, že ich zašla po krátkej radosti. (Kuk.) Statok zašla bieda. (Kuk.)

10. (koho) zasiahnuť, zastihnúť: Ak ho chladnejšie povetrie zájde, beda (Tim.) ak prechladne. Zašiel ho chlad (Kuk.) pocítil chlad. Štebotali za rohom, až ich noc zašla (Taj.) zastihla. Chlapi padali ako snopy, a ktorých nezašiel prút, pobrali sa v nohy (Dobš.) nezasiahol. Nemohla sa hnúť, porážka ju zašla v bok. (Tim.)

11. (koho i komu čo, zried. čím) pocítiť, zažiť niečo;
zmocniť sa niekoho, preniknúť niekoho (po pocitoch, dojmoch ap.): Voreckého zašiel pocit, ako keby ho nešťastie bolo zastihlo. (Jégé) Odnášajú si mocný doje, čo ich zašiel v stánku. (Kuk.) Zašla ho smutná spomienka na nešťastného gazdu. (Švant.) Zašiel ho ukrutný žiaľ. (Podj.) Zišla mu na um žena a hneď ho jed zašiel (Tim.) nazlostil sa. Zájde ho dobrá vôľa (Kuk.) dostane dobrú vôľu, náladu. Ak ich vôľa zájde oženiť sa... (Tim.) ak sa im zachce. Keď mu zájde potreba, vďačne by sa navrátil. (Kuk.) Zájde mu dušu žiaľ. (Taj.) Zájde jej srdcom chlad (Tim.) pocíti ľahostajnosť, nenávisť k niekomu. Mňa taký sen zašiel, musel som si ľahnúť (Lask.) zmocnila sa ma ospalosť. Richtárka pradie nad chorým, aby ju sen nezašiel (Kuk.) aby nezaspala;

nedok. k 1, 2, 4, 6, 8 zachádzať1 i zachodiť1

zájsť2, -jde, -jdu, zašiel, zájdený dok. (bezpredm. i čím) pokryť sa tenkou vrstvou niečoho, najmä pary, špiny;
(o kove) oxidovať, očernieť: Sňal z nosa okuliare, ktoré zašli parou v teplej izbici. (Tim.) Keď mu okuliare zašli, dôkladne ich čistil. (Rys.);
sklo nezašlo (Kuk.);
Tabatierky nám už stačili očernieť, retiazočky zájsť. (Jes.) V kuchyni čistota: ešte nestačili zájsť mosadzné ozdoby. (Tat.) Nezašla hrdzou šabľa kalená. (Mih.);
pren.: Starej oko zašlo tieňom (Tim.) v očiach sa objavil výraz nespokojnosti. Srdom oči zájdu. (Rys.) Očú obidvoje zájde mi slzami (Horal) oči sa zalejú slzami. Bledá tvár dievčaťa zašla jasnou červeňou (Jégé) dievča sa začervenalo. Tvár mu zašla krvou (od hnevu) (Hor) očervenel. Odpľul si, lebo mu hrdlo zašlo (Urb.) nazbierali sa mu v ňom sliny. Kdesi dymom zašli (nohavice) (Kuk.) napáchli;

nedok. zachádzať, zried. i zachodiť2

zájsť sa1 (kraj. i zájsť), -jde, -jdu, zašiel sa dok. hovor. (od čoho, čím i bezpredm.) zadusiť sa, omdlieť, stratiť vedomie: Matka sa išla zájsť od smiechu, keď to rozprávala (Jes.) veľmi sa smiala. Zájsť sa ide od hanby (Laz.) veľmi sa hanbí. Ide sa zájsť od závisti. (Kuk.) Temer sa zašiel od jedu (Tim.) veľmi s hneval. Ona sa takmer zájde od dobrého jediva, od pohody, ale najviac od šťastia (Čaj.) je veľmi šťastná. Ide sa zájsť radosťou, že sedí s Grečom. (Laz.) Otec sa dobre nezájde hnevom (Ráz.) veľmi sa hnevá. Ide sa zájsť láskou k mužičkovi (Jes.) veľmi o má rada. Smiala sa, dobre sa tam nezašla (Dobš.) veľmi sa smiala. Tak chudinkadeva narieka, dobre, že sa len nezájde (Sládk.) veľmi plače. Smej sa do zájdenia. (Hviezd.);
nad žiaľom blízkych smiechom zájsť (Jes.);
Dobre nezájde Janík od žiaľu (J. Kráľ)veľký žiaľ. Temer zašiel od jedu (Tim.) veľmi sa hneval;

nedok. zachádzať sa i zachodiť sa

zájsť sa2, -jde, -jdu, zašiel sa dok. (bez koho, bez čoho) zaobísť sa: Bez pomocnice nezájdu sa ani deň. (Kuk.) Bez čokolády sa dá ľahko zájsť. (Bedn.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zájsť v Slovníku slov. jazyka